Čo je to vegánstvo?

Čo je to vegánstvo?

Slovo „vegán“ bolo vytvorené v roku 1944 Donaldom Watsonom z Veľkej Británie, ktorý zomrel ako 95 ročný. Definícia znie: „Vegánstvo je spôsob života, ktorý sa snaží vyhýbať sa, najviac ako je možné a aplikovateľné, všetkým formám využívania a krutosti k zvieratám kvôli jedlu, oblečeniu alebo z akéhokoľvek iného dôvodu.“

Vegánstvo nie je definované ako stravovanie, ale ako spôsob života. Vegáni nielenže dodržiavajú stravovanie bez zvieracích produktov, taktiež zvieratá nenosia ako súčasť odevu, ani ich nevyužívajú na zábavu alebo iný účel.

čo je vegánstvo


Čo je vegánstvo? Konzumovať „humánne“ zvieracie produkty?

V prvom rade – pýtať sa ako „správne“ by sme mali zaobchádzať so zvieratami, nie je adekvátnou otázkou. S domnelo „šťastnými“ zvieratami je zaobchádzané rovnako ako s tými na priemyselných farmách. Neexistujú napríklad žiadne špeciálne transportné dopravné prostriedky pre „humánne vychované“ zvieratá. Prevoz je totožný vo všetkých prípadoch, má bezútešné pozadie a často až smrteľné následky. Zvieratá sú natlačené do kamiónov zbraňami, podpichované počas nakladania. Keď sú vnútri, nezáleží na tom, či po ceste na bitúnok trpia alebo sú vystrašené. Hovoríme aj o zime, tmavom ustajnení, bolestivom ťahaní a tlačení, rovnako o bolestivom a neprimerane dlhom dojení na úkor mláďat a množstve ďalšieho neskutočného utrpenia, akým je spôsob pôrodu či zabíjanie mladých býčkov a kohútikov.

Tak ako v prípade iných foriem priemyselného užívania zvierat, konzumenti majú možnosť výberu, či sa na ňom zúčastňovať alebo odmietnuť produkty takéhoto týrania.

„Ľudia nemajú potrebu živočíšnych produktov a rastúce množstvo vegánov na planéte je dôkazom, ako jednoducho sa dá žiť zdravo, plnohodnotne, bez účasti na systematickom využívaní a nepotrebnom zabíjaní, o čo ide v priemysle zo zvieratami každý deň.“ – Angel Flinn

Zvieratá počas prevozu trpia chladom, hladom, smädom, neliečenými infekciami a chorobami. To nie je vecou len nezodpovedných pracovníkov bitúnkov. Kým sú zvieratá iba objektom majetku, nemajú žiadne práva.

„Humánna“ legislatíva evokuje, že by sme sa mali dostať bližšie k lepším životným podmienkam pre zvieratá. Kvôli ich dobrým životným podmienkam sa vyžadujú väčšie obmedzenia a metódy zabíjania, ktoré údajne spôsobujú menšiu bolesť. Tieto reformy sú však len praktikami, ktoré majú skoncovať s ekonomicky nehospodárnymi a zastaranými postupmi.

Zlepšovanie podmienok pre zvieratá prostredníctvom ekonomických benefitov pre producentov a využívanie premyslených marketingových stratégií sú len trikom na upokojenie verejnosti v otázke využívania zvierat. Nie je to len „ o nich“, výrobcoch, je to o nás. My sme konzumenti, my sme tí, ktorí platia za tieto praktiky. Najvýznamnejším spôsobom ako predísť násiliu je stať sa vegánom.

„Využívanie humánnych metód zabíjania […] spočíva v bezpečnejších a lepších pracovných podmienkach […] prinášajú zlepšenie produktov a ekonomiky v úkonoch pri zabíjaní a produkujú iné výhody pre výrobcov, spracovateľov a konzumentov, čo vedie k vybaveniu správneho toku dobytka a jeho produktov.“ – Akt humánnych metód zabíjania USA

Vegánstvo sa môže zdať ako niečo úplne iné oproti tomu, na čo sme zvyknutí, a to je pochopiteľné. Časom však zistíte, že je to jednoduchšie, ako ste si mysleli, nezáleží na okolnostiach. Aj ľudia z malých miest sa za noc stali vegánmi!

Ak si z nejakých dôvodov stále myslíte, že by ste sa mali najprv stať vegetariánom, pamätajte:

Vegetariánstvo znamená, že stále jete živočíšne produkty a nie nutne menej. Stále podporujete využívanie zvierat. Všetko toto využívanie zahŕňa ich nevýslovné utrpenie.

Potrebujem živočíšne produkty k zdraviu?

Správne plánovaná vegánska strava „je zdravá, výživovo adekvátna a môže poskytovať zdravotné benefity v prípade prevencie a liečby určitých chorôb […] je vhodná pre ľudí vo všetkých štádiách života, vrátane tehotenstva, dojčenia, detstva a dospievania, aj pre atlétov.“ — Americká Dietetická Asociácia, ročník 109, vydanie 7, strany 1266 – 1282 (júl 2009)

Nielenže živočíšne produkty nie sú nevyhnutné pre zdravie, rastúce množstvo výživových poradcov a odborníkov na zdravé stravovanie potvrdzuje, že tieto produkty sú pre naše zdravie škodlivé. Na druhej strane, zdravá vegánska strava pomáha redukovať riziko srdcových chorôb, rakoviny, obezity a cukrovky. Čínska štúdia vypracovaná T. Colinom Campbellom predstavuje pravdepodobne najkomplexnejšiu štúdiu o výžive, aká bola kedy spracovaná. Campbell objavil prekvapivé dôkazy, ktoré spájajú živočíšne produkty so spomínanými ochoreniami, vrátane rakoviny, srdcových chorôb, osteoporózy, cukrovky a pod.

Vegan love

Náš vzťah k zvieratám

Zvieratá sú neustálou súčasťou nášho života. Zdieľajú s nami naše domovy, naše postele, a považujeme ich za súčasť našej rodiny. Aj keď nedokážu pracovať s vkladnou knižkou alebo hovoriť našim jazykom, vysoko si ich ceníme. Navzájom sa ovplyvňujeme, často sa na nich obraciame kvôli emocionálnej podpore. Keď odídu, trúchlime za nimi. Nepochybujeme a veríme, že si užívajú život, ako aj spoločnosť ostatných. Pri iných zvieratách však vyberáme vidličky a nože a obliekame si ich kožu ako súčasť odevu.

Morálna schizofrénia

Ak je nesprávne správať sa násilne k psom alebo mačkám len pre zábavu, či kvôli príležitosti, ako môžeme ospravedlniť hrozné veci páchané na ostatných zvieratách? Jednoznačne nepotrebujeme jesť zvieracie produkty, aby sme ostali zdraví, robíme to zo zvyku a potešenia z chuti. Niektorí z nás sa snažia zmierniť tento rozpor kupovaním produktov, ktoré sú označené ako „humánne“ alebo vyrobené „eticky“. Ako však možno vidieť, tieto slová sú bezvýznamné a v skutočnosti je to veľmi málo, aby sa zlepšil život zvierat.

V inom prípade, tieto okolnosti povzbudzujú verejnosť veriť, že je v poriadku využívať zvieratá, iba preto, že nás to baví. V tom spočíva naša „morálna schizofrénia“. Môžeme prekonať tento sociálny zármutok a rešpektovať život tým, že sa staneme vegánmi.

Je vegánstvo prospešné pre planétu?

Okolo 2000 uncí obilia musí byť dodaných dobytku, aby sa vyprodukovalo dosť mäsa a iných produktov na zabezpečenie jedného človeka na rok, napriek tomu, len 400 uncí priamo skonzumovaného obilia by vystačilo na to isté obdobie. To znamená, že priamo skonzumované obilie nakŕmi 5-krát viac ľudí ako nepriamo skonzumované vo forme mäsa.“ — M.E. Ensminger, PhD.

Konzumovanie stravy založenej na rastlinách má taktiež výrazný dopad na životné prostredie. Napríklad: z jedného akra pôdy môžeme vyprodukovať 40 tisíc libier paradajok alebo 250 libier kravského mäsa. Keď kŕmime zvieratá rastlinami, aby sme sa mohli kŕmiť zvieratami, enormne plytváme pôdou. Na jednu libru kravského mäsa, spotrebujeme 16 libier rastlín a 5 tisíc galónov vody. Pre porovnanie – na libru obilia potrebujeme iba 25 galónov vody. Živočíšne poľnohospodárstvo je tiež zodpovedné za väčšinu epidémií zapríčinených únikmi do vody. Naše užívanie zvierat významne prispieva ku skleníkovým plynom, takisto ako ničenie lesov na pastviny.

Je vegánstvo udržateľné?

Ak zvážime, ako sa plytvá pri produkovaní živočíšnej výroby, je ohromné pomyslieť na to, koľko rastlinnej stravy by bolo možné vyprodukovať pri využití tých istých zdrojov.

Zvieratá musíme kŕmiť konštantne až do dospelosti. Po troch až štyroch rokoch žatvy a preháňania rastlín cez zviera, je toto zviera zabité a zjedené len raz. Namiesto toho si predstavte, že tieto 4 roky sú využité na priamu konzumáciu rastlín ľuďmi.

„Staňte sa vegánmi. Je to lepšie pre Vaše zdravie (zvieracia strava spôsobuje fyzickú bolesť), je to lepšie pre životné prostredie (živočíšna výroba je ekologická katastrofa), a najdôležitejšie – je to morálne správna vec.“ — Gary L. Francione

Chcem byť informovaná/ý o vegánskom dianí:
informacie o veganstve
[newsletter_form]

 

Leave a Reply