Čo zlé sa vlastne deje hospodárskym zvieratám?

Čo zlé sa vlastne deje hospodárskym zvieratám?

Nie každý chce vedieť čo sa deje zvieratám na priemyselných farmách, keďže táto informácia je veľmi znepokojujúca a všetci chcú veriť v šťastný život zvierat na farmách ako za starých čias. V záujme poskytnúť Vám fakty, nebudem sa snažiť zakrývať škaredosť tohto procesu. Ak ste jedným z tých ľudí, odporúčam vám opustiť túto stránku a obrátiť svoju pozornosť na zdraviu a prostrediu prospešné výhody vegánskej stravy.

V krmive podávanom zvieratám je mnoho zaujímavých vecí. Vitamíny A a D sa do jedla pridávajú, takže zvieratá nemusia byť vystavené slnku, tak ako hormóny podporujúce rast a apetít. Taktiež konzumujú vysoký podiel pesticídov a umelých hnojív z rastlín, ktoré sú pestované priamo pre kŕmenie zvierat a všetko ostáva v ich bunkách a tkanivách. Zvieracie produkty v skutočnosti obsahujú omnoho viac pesticídov ako ovocie a zelenina, takže ak jete mäso, nemali by ste zabúdať na jedenie organickej zeleniny.

Následujúce fakty sa týkajú rôznych fariem na Slovensku, v zahraničí a USA. To, že na niektorých farmách je to ideálnejšie, stále nerieši smrť a masové väznenie zvierat, ich prirodzený vývoj, prirodzený pohyb a rozmnožovanie, drasticky skrátený život oproti prirodzenej dĺžke, zabíjanie nedospelých zvierat, či neustále oplodňovanie, zvyšovanie tvorby mlieka, okamžité zabíjanie kohútikov po vyliahnutí a narodení mladých býčkov alebo po pribraní, keďže nedávajú vajcia a mlieko, okamžité zabíjanie kráv keď už niesú schopné mať potomstvo a pod. To všetko robia aj na tých najkrajších a najideálnejších farmách!

Hydina


ChickenSlaughterNa priemyselných farmách sú kurčatá delené do dvoch kategórií – brojlery a nosnice. Brojlery sú tie, ktoré jeme celé a nosnice sú tie, ktorých vajcia jeme, a potom prípadne jeme ich telá v kuracej polievke a iných jedlách. Počas roka je vyprodukovaných asi 8 miliárd broilerov a okolo 250 miliónov kuriatok nosníc.

Priemyselné farmy potrebujú len samičky nosníc, tak ak sa vyliahne samček, je vyhodený do koša a udusený alebo neskôr pochovaný zaživa,v niektorých krajinách ich dusia v plyne, niekde zabijú masovo elektrikou vo vode, na spôsobe nezáleži, proste sa ich zbavia. Šťastné samičky sú chované v šikmej drôtenej klietke, kde majú k dispozícii menej ako ¼ metra štvorcového.

Aby pre „farmárov“ boli veci lacnejšie, v jednej klietke je 4 -8 kuriatok a ak jedno umrie, je väčšinou ponechané v klietke a ostatné po ňom šliapu. A umierajú často – niekedy preto, že sú udusené perím ostatných, alebo od amoniaku z výkalov v sklade (farmári nosia v stodolách masky), alebo sa im zlomia kosti, alebo preto, že stoja na jednom mieste príliš dlho, nohy im vyrastú okolo drôtov v klientke a sú ušliapané. Kurčatá sú nájdené aj s infarktom kvôli stresujúcim podmienkam.

Kvôli tomu, že je tu mnoho kurčiat – okolo sto tisíc – v jednej stodole na priemyselnej farme, jeden alebo dvaja ľudia nemôžu obsiahnuť všetky zvieratá a pomôcť im. Mŕtve zvieratá sú ponechané, aby sa rozložili v tej istej klietke. Na zníženie chorobnosti sú kurčatá kŕmené antibiotikami. Taktiež kladenie vajec je založené na cykle mesiaca, a tak sú svetlá zapínané a vypínané v nepravidelných intervaloch, čo podporuje pĺznutie, a mnoho stresu.

V divočine, kurčatá zobú v zemi, kde hľadajú hmyz a semiačka, a naťahujú svoje krídla, ale na priemyselných farmách, nie sú schopné využívať svoje inštinkty. To ich privádza do šialenstva a končí to tak, že zobú jedna do druhej. Aby sa to zastavilo, priemyselné farmy využívajú horúce žiletky, aby im odsekli koniec zobáka. Tieto konce zobákov sú vysoko citlivé, a tak je to bolestivé, a tieto rany sú často infikované.

Ak už nosnice nie sú ďalej schopné produkovať vajcia, často po jednom roku života, sú poslané na porážku, aby boli použité v kuracích produktoch nižšej kvality. Mnoho z nich je podvyživených a chorých tak, že ich kosti sa polámu, keď sú nadvihnuté alebo keď sú poslané na porážku pre ľudskú konzumáciu.

Brojlery majú o trochu lepší život – žiť na zemi v stodole plnej asi 50 000 kurčiat, je lepšie ako v klietkach. Sú vykrmované jedlom s vysokým obsahom tuku (s antibiotikami) a geneticky navrhnutým tak, aby rástli omnoho rýchlejšie ako vo voľnej prírode so zameraním na kľúčové miesta – prsia a stehná.

To umožňuje farmárom produkovať viac kurčiat na predaj a vytvárať väčší profit. Ale kuracie telo nedokáže tak skoro uniesť takú váhu, a často brojlery nie sú schopné chodiť, keď sú zabité v siedmych týždňoch života kvôli váhe ich pŕs. Ľudia však tieto kuracie prsia milujú.

Ako poznámka mimo, moriaky na priemyselných farmách majú podobný život ako brojlery, sú rovnako vykrmované, a často je ich plocha pŕs taká veľká, že sa prevrhnú kvôli tejto váhe.

Keď sú brojlery (a moriaky) pekné a tučné, sú pripravené na konzumáciu – sú poslané na porážku. Sú zavesené za nohy a poslané hore nohami na bežiacom páse, ktorý vysiela elektrický šok do hlavy, aby ich omráčil a potom pretína ich hrdlo, takže krv presakuje na zem.

Je život bez klietok lepší? Nie, ani nie. Chov bez klietok znamená len, že kurčatá majú prístup von. Nedá sa to nazvať bez klietok, keď prístup von sú len malé dvierka, a keď na vonkajšej ploche nie je toľko miesta pre všetky tie kurčatá ako v stodole.

Aj napriek tomu, že tieto podmienky existujú, kurčatá nemajú dôvod ísť von cez tie malé dvierka, keď všetko ich jedlo je dnu. To isté platí o „voľnom výbehu“, ale nie je to celkom ten typ voľného výbehu aký si predstavujeme.

Mnoho termínov používaných farmármi pri produkcii vajec je urážlivých, „priateľské k zvieratám“ v podstate neznamená nič, a vlastne môže byť zadané na každý kartón vajec, aj tie z klietkového chovu. 

 

Dobytok

nl-20130526-leather-01Na farmách sú dva typy kráv – dojnice a dobytok. Po celom svete je okolo 300 miliónov dobytka chovaného kvôli mäsu200 miliónov kvôli dojeniu podľa Svetovej spoločnosti na ochranu zvierat (World Society for the Protection of Animals).

Kravy sú prežúvavce, to znamená, že jedia trávu. Majú extra žalúdok na spracovanie tohto typu potravy. Dojnice sú kŕmené kukuricou, sójovými bôbmi a niekedy lucernou, no nič z toho nie je pre nich prirodzenou potravou. Mnohé z toho sú napichané rastovými hormónmi, ktoré im umožňujú rásť viac, rýchlejšie, a zdvojnásobiť produkciu mlieka.

Kravy na hovädzinu majú niekedy umožnený voľný chov, a to môže znamenať aj prístup k tráve na pastve, ale aj to, že sú vyhnané na miesto, kde už je tráva dávno spásaná.

Kravy sú často zbavené rohov a kastrované bez anestézie. Na Slovensku sú zbavené teĺatá rohov do 6 týždňov luhom sodným, keď sa to nepodarí pília rohy obyčajnou pílkou na železo. . Robí sa to preto, že v úzkom priestore klietok dochádza k agresivite, takže namiesto toho aby im dali viac priestoru, ich farmári budú mrzačiť.

Kravy sú kŕmené kukuricou a sójovými bôbmi, pretože to pomáha pri naberaní tuku a robí to ich mäso jemnejšie a chutnejšie pre ľudí. Toto rýchle priberanie je veľmi ťažké pre ich telo, pretože je to oveľa viac ako je prirodzené, a ich kosti sú krehké z nedostatku výživy.

Dojnice môžu byť len kravy, teda samičky, takže ak dojnica dá život samčekovi, je odobratý matke pár dní po narodení a na niektorých farmách sa ihneď utráca a na niektorých sa vykŕmi do požadovanej váhy a ide na bitúnok, kde ho usmrtia. V divočine, teliatka ostávajú so svojimi matkami 9 až 12 mesiacov. Na Slovensku sú teliatka odstavené od mlieka matky a prijímajú umelé sušené mlieko. Obaja, aj matka aj býček sa niekoľko dní trápia a plačú pre stratu jeden druhého.

Tieto teľatá sú oviazané v malej stajni na 4 – 5 mesiacov a kŕmené mliekom s nízkym obsahom bielkovín a železa, takže sa ich svaly nikdy nevyvinú a ich mäso nebude tuhé. Málo výživy a pohybu, ktoré by mali teľatá mať, je lepšie, keďže ich mäso je veľmi jemné a chutné pre ľudí. Tieto praktiky „bieleho mäsa“ sú v Európskej únii nelegálne, ale v USA stále povolené.

Dojnica, a všetky teliatka samičky, ktoré má, sú chované v malom priestore, typicky v malej ohrade, alebo ak sú šťastnejšie a chované vo voľnom chove, na dvore bez trávy. Dopyt po mlieku je veľmi veľký a tak tieto kravy produkujú v priemere 7000 litrov mlieka za rok, čo je 4 krát viac ako priemer pred 60-timi rokmi.

V divočine, kravy produkujú mlieko, keď budú mať teliatko alebo keď ho po narodení kŕmia. Na priemyselných farmách sú kravy držané v očakávaní potomka konštantne, aby boli ekonomicky úžitkové pre farmárov. Niekedy je to konané tak, že ich naženú do malého priestoru a sú sprístupnené býkom, aby ich oplodnili, pokým ona ešte stále dojčí svoje predchádzajúce teliatko. Tento neustály stav otelenia je pre kravu stresujúci a udržiava jej vemená neustále plné. To často vedie k opuchnutým, bolestivým vemenám a chorobám z neustálej laktácie.

Ak krava mala komplikovaný pôrod a nemôže už v budúcnosti byť gravídna, pošlú ju na bitúnok hneď ako stratí mlieko.

Ak raz dojnica prestane produkovať mlieko, je poslaná na porážku, na to isté miesto ako kravy na hovädzie mäso. Často je to po 4 – 5 rokoch, pričom prirodzená dĺžka života kravy je 20 rokov. Dobytok je počas života mnoho krát prevážaný – z miesta ich narodenia na miesto chovu, neskôr do výkrmne, a tak do bitúnku.

Kravy nie sú prispôsobené na prevoz, takže ich tento proces veľmi stresuje. A zas sú spolu napchané kvôli ekonomickej efektivite, nemajú prestávky, aby mohli vykonať potrebu, jesť alebo piť, takže stoja vo výkaloch, hladné a smädné. Mnohé majú polámané kosti a niektoré umrú na ceste na bitúnok.

Bitúnok pre kravy je dlhý úzky tunel, kde môžu počuť ostatné kravy ako pred nimi jačia. Na konci cesty sú omráčené, ale niekedy ich to minie. Potom sú ich nohy zviazané a visia dolu hlavou, alebo sú na pohyblivom páse, aby boli rozrezané. Stáva sa, že niektoré sú stále pri vedomí.

 

Prasatá

15farm-span-articleLarge-v2Prasatá sú známe ako jedny z najmúdrejších zvierat, a ich vedomie je vyššie ako u psov. Ako psy, sú veľmi sociálne a srdečné a užívajú si spoločnosť ostatných prasiat. Ak by veľké korporácie liečili psov tak, ako sa lieči 1.3 bilióna prasiat po celom svete, garantujem Vám, že časom by to bolo miesto bez podnikania.

Prasatá v očakávaní sú chované v malých klietkach a majú reťaz okolo krku, takže sa nemôžu pohybovať. V divočine, si prasatá stavajú hniezda a sú skvelé matky. Denne nabehajú aj 30km. Na priemyselných farmách, prasatá žijú na betónových podlahách, kde sa zhromažďujú ich plyny alebo v hornej časti, kde ich výkaly prepadávajú cez podlahu.

Malé prasiatka sú odstavené od matky v 4 – 6(Slovensko) týždňoch, pričom v prírode to trvá 13 – 19 týždňov, pretože takto prasnica sa stane gravídna skôr a je vyššia „obrátka“. Stres zo straty prasiatka je pre prasa enormný, a často vedie k žalúdočným infekciám zo zostávajúceho mlieka. Po niekoľkých dňoch, je prasacia matka znovu oplodnená a vrátená do klietky. Pri tomto procese, má aj viac ako 20 prasiatok za rok, v porovnaní so 6 – 8 prirodzene.

Po ďalšie, amoniak intenzívne smrdí a prasatá si nikdy neprecvičia inštinkt zakladať hniezda. Spanie na betóne alebo mriežke vôbec nie je pohodlné. Ich materský inštinkt je zakrpatený a v tesných klietkach niekedy nechtiac priľahnú svoje prasiatka a neúmyselne ich zabijú, a preto sú uviazané.

Prasacie miesta na priemyselných farmách sú tesné stodoly, kde sa tiesnia tisíce prasiat. Ich jedlo je naplnené tukom. V prírode si prasatá jedlo zháňajú v zemi, ale kým sú v klietke, nemajú nikdy takúto možnosť. Mŕtve a umierajúce prasatá sú nechané v klietkach a ostatné zvieratá po nich šliapu a štuchajú do nich rypákom.

V stresujúcich situáciách zvieratá čudne reagujú. Pretože sú prasatá veľmi inteligentné, rýchlo sa začnú nudiť a potrebujú stimulácie. Ak majú limitované možnosti sa hrať, začnú sa hrýzť do chvostov a tak nadväzovať priateľstvá. Aby sa tomu predchádzalo, farmári teraz strihajú prasatám chvosty. Je to skutočne bolestivé a zapríčiňuje to infekcie. Prasatá často narážajú hlavou do klietok, znova a znova kvôli nude.

Ich cesta na bitúnok je taká istá ako pri ostatných zvieratách, akurát si predstavte, že viac rozumie tomu, čo sa s ním deje.

 

Ryby. Čo? Aj ryby cítia bolesť?

bluefin_crueltyRybám sa nič zlé nedeje, však? Ryby cítia bolesť a strach rovnako intenzívne ako cicavce, teda ako vy! (množstvo dôkazov a vedeckých poznatkov – zdroj: fishpain.com)

Môže to byť prekvapujúce vidieť odsek o rybách, keďže je ťažké si predstaviť ryby na priemyselných farmách. Ale v skutočnosti, pretože je to viac zaberajúce čas a nákladné loviť ryby z oceánu, existujú priemyselné farmy aj u rýb, kde sú natlačené v rybníku vo veľkých množstvách a sú kŕmené kukuričnou múkou a – hádajte – antibiotikami.

Na týchto farmách, ryby čelia rovnakým podmienkam ako cicavce – premnoženosť, úrazy, choroby a smrť. Sú to tie ryby, ktoré sú vo fast foodových reštauráciách, z oddelenia mrazeného tovaru v potravinách, a aj v sekcii čerstvých rýb.

V roku 2006, Potravinová a poľnohospodárska organizácia Spojených štátov (Food and Agriculture Organization of the United Nations) vyhlásila, že 75% morských zásob po celom svete sú buď plne využité, nadmerne využité, alebo úplne vyprázdnené. To znamená, že v našich oceánoch je nadmerný výlov a chystáme sa o všetko prísť.

Naša väčšie ryby, dravé ryby, sú skoro na 90% vyčerpané a mnoho z nich je na pokraji vyhynutia. V snahe profitovať, rybári používajú mnoho rôznych metód na výlov rýb, od bagrovania oceánskeho dna až po obrovské siete na chytanie všetkého v oceáne. Mnoho z toho, čo je vylovené a zabité v týchto sieťach je nepredajné, a tak je to hodené späť do oceánu, aj keď mŕtve.

Skutočná ľudská dobrota, vo všetkej jej čistote a slobode, môže vyjsť do popredia, len keď jeho prijímateľ nemá žiadnu moc. Skutočný morálny test ľudstva, základný test (ktorý je hlboko skrytý pred pohľadmi), pozostáva z postoja k tým, ktorí sú mu vydaní na milosť : zvieratám. A v tomto ľudstvo utrpelo debakel, taký debakel, že všetko z neho pramení.“

 

Takže riešením sú humánne farmy, kde sa budú mať zvieratá dobre?

dôvody vegánstva

Ak zatvoríte akúkoľvek bytosť do klietky len preto, že nevie povedať nie, je to neetické a verte, že každé zviera by Vám povedalo NIE. Hoci mu dáte krásny dvor, určite ho nebudete chovať do staroby ale usmrtíte ho kedy vám to bude vyhovovať a medzitým zabránite sliepke aby pojedala svoje neoplodnené vajcia (dvojité trávenie), ale vezmete jej ich. Kravám zvýšite produkciu mlieka a tak jej telo drancujete neustálym oplodňovaním a keď sa narodí býk, zabijete ho čím skôr. Takže krásny veľký dvor naozaj nepomôže. Zvieratá v prírode nabehajú desiatky km denne, už len to im odopriete. Stále je to žločin, keďze človek má na výber – môže byť silný a zdravý ako vegán a bude žiť dokonca štatisticky o 10 rokov dlhšie. A kam sa podejú všetky zvieratá keď ich prestaneme jesť zo dňa na deň? Odpoveď je jednoduchá. Zo dňa na deň sa to nestane, je to postupná zmena čoraz väčšieho počtu uvedomelých ľudí, že rastlinná ríša nám ponúka všetky potrebné živiny a tak máme možnosť si vybrať.

Chcem byť informovaná/ý o vegánskom dianí:
informacie o veganstve
[newsletter_form]

 

Leave a Reply