Do hĺbky: Miera ochorení vegánov a vegetariánov

Do hĺbky: Miera ochorení vegánov a vegetariánov

vegan-graph
Sumár výskumov o mortalite a miere ochorení vegánov a vegetariánov je uvedený nižšie. 

V tabuľkách sú štatisticky signifikantné objavy vyznačené červenou. K tomu, aby bola miera považovaná za štatisticky významnú, musí byť interval spoľahlivosti (čísla v zátvorkách) menej alebo viac ako 1.00.

 

 

 

 

 

Obsah

  • Štúdie
  • Miera úmrtnosti (Štandardizované pomery úmrtnosti)
  • Metaanalýza 1999
  • Metaanalýza 2012
  • EPIC-Oxford
  • EPIC-Oxford: Výskyt ochorení srdca (2013)
  • EPIC-Oxford: Šedý zákal (2011)
  • EPIC-Oxford: Divertikulárna choroba (2011)
  • EPIC-Oxford: Úmrtnosť pri ochoreniach srdca (2009)
  • EPIC-Oxford: Zlomeniny kostí (2007)
  • EPIC-Oxford: Predbežné výsledky (2003)
  • Britská mortalita (2002)
  • Adventistická štúdia o zdraví – 2
  • AHS2: Úmrtnosť (2013)
  • AHS2: Hypotyreóza (2013)
  • Adventistická štúdia o zdraví
  • Heidelbergova štúdia (nemeckí vegetariáni)
  • Závery
  • Ďalšie čítanie
  • Referencie

Štúdie

Nasledujúce štúdie porovnávajú pomery chorobnosti medzi ľuďmi s rôznymi stravovacími návykmi, ale podobným životným štýlom.

Populačné štúdie s veľkým počtom vegetariánov

Štúdia Krajina Obdobie Počet vegánov
Adventisti – úmrtnosť USA 1960 – 65
Adventisti – zdravie USA 1974 – 97
Nákupcovia zdravého jedla UK 1976 – 88
Oxfordskí vegetariáni UK 1981 – 2000
Heidelberg Nemecko 1978 – 99
Metaanalýza – z vyššie uvedených analýz 1999
EPIC-Oxford UK 1993 – 2 600
Adventistická štúdia zdravia-2 USA 2002 – 5 500

Miera úmrtnosti (Štandardizované pomery úmrtnosti)

Nasledujúce štúdie porovnávajú mieru úmrtnosti (úmrtia na 100 000 tisíc ľudí ročne, pod 90 rokov) z celkovej populácie alebo najväčšej populácie v regióne, známe ako Štandardizované pomery úmrtnosti (SMRs). SMRs boli:

EPIC-Oxford – 52 % (8)

Adventistická štúdia mortality – 49 % (3)

Nákupcovia zdravého jedla – 56 % (3)

Oxfordská vegetariánska štúdia – 46 % (3)

Heidelbergova štúdia – 48 % (3)

Výskumníci usúdili, že mnoho z týchto rozdielov je zapríčinených nižším počtom nefajčiarov v skupinách (3), efektom zdravého dobrovoľníka (3) – zdraví ľudia sa pravdepodobne zapoja do výskumu ako dobrovoľníci skôr než nezdraví, niektoré rozdiely však môžu byť vyvolané zdravšou stravou v populácii celkovo (3,8).

Výsledky Metaanalýzy 1999

Metaanalýza z roku 1999 porovnáva úmrtnosť vegetariánov a nevegetariánov. Hoci sa zrealizovalo mnoho štúdií v súvislosti s úmrtnosťou vegetariánov, Metaanalýza 1999 zahŕňa v jednej štúdii vegetariánov zo Severnej Ameriky aj Európy – a pravdepodobne si stále zaslúži najväčšiu váhu spomedzi všetkého, čo bolo doteraz spracované.

Tabuľka 1 Úmrtnosť vegetariánov vs. nevegetariánov

Choroba Pomery a interval spoľahlivosti
Ischemická srdcová choroba Nevegetariáni 1.00Vegetariáni     .76 (.62, .94)
Cerebrovaskulárna choroba Nevegetariáni 1.00Vegetariáni    .93 (.74, 1.17)
Ostatné príčiny Nevegetariáni 1.00Vegetariáni    .95 (.82, 1.11)

Tabuľka 1 ukazuje, že vegetariáni sa vyznačovali o 24 % nižším rizikom ischemickej choroby srdca, pričom pri mŕtvici alebo ostatných príčinách nebol vykázaný rozdiel.

V štúdii bola vytvorená aj podsekcia, ktorá rozdeľovala vegetariánsku skupinu na laktovegetariánov a vegánov. Štúdia Nákupcovia zdravého jedla toto delenie vynechala z analýzy, pretože nerozlišuje medzi laktovegetariánmi a vegánmi (6). V porovnaní z 31 766 ľudí, ktorí jedli mäso, aspoň raz za týždeň:

  • Príležitostní konzumenti mäsa (8 135 ľudí, ktorí jedli mäso menej ako raz za týždeň) mali o 20 % zníženú možnosť úmrtia na srdcovú chorobu a o 10 % zníženú celkovú úmrtnosť.
  • Tí, ktorí nejedli iné mäso ako ryby (2 375 ľudí) mali o 34 % znížené riziko úmrtia na srdcové choroby a o 18 % zníženú celkovú úmrtnosť.
  • Laktovegetariáni (23 265 ľudí) mali o 38 % znížené riziko úmrtia na rakovinu pľúc, o 34 % zníženú možnosť úmrtia na srdcové choroby a o 15 % zníženú úmrtnosť.
  • Vegáni (753 ľudí) mali pomer srdcových chorôb .74 (.46, 1.21) a riziko úmrtia 1.00 (.70, 1.44). Významný štatistický rozdiel medzi vegánmi a normálnymi konzumentmi mäsa pri niektorých príčinách smrti nebol zistený.

Tabuľka 2 Príčiny smrti 68 vegánov

Choroby Počet
Choroby srdca 17
Mŕtvica 4
Rakovina pľúc 2
Rakovina žalúdka 2
Kolorektálna rakovina 1
Rakovina prsníka 0
Rakovina prostaty 0
Iné príčiny 42
Celkovo 68

V skupine bolo len 68 úmrtí vegánov počas trvania štúdie, na rozdiel od 3 017 konzumentov mäsa. Rozdelenie vegánskych úmrtí je znázornené v Tabuľke 2.

Pri osobnom stretnutí autor štúdie uviedol, že kategória „Iné príčiny“ sa nejavila ako spojená so stravou, a tak nebola rozdelená do menších kategórií (4).

Mohlo sa vegánom dariť ešte lepšie?

Je potrebné poznamenať, že keď sa tieto štúdie začali, plný význam vegánskeho získavania spoľahlivých dodávok vitamínu B12 nebol známy.

Metaanalýza 2012

Hoci je Metaanalýza z roku 2012 od Huang et al. (11) aktuálnejšia, nemusí byť taká spoľahlivá ako predchádzajúca metaanalýza, pretože zahŕňa štúdiu z roku 1984 na Zen kňazoch (12), ktorí boli väčšinou polovegetariáni a táto štúdia používala štandardizovanú úmrtnosť (porovnáva všetkých kňazov Zen k väčšej populácii, nie porovnaním „vegetariánov“ s nevegetariánmi v rámci jednej skupiny). Heidelbergova štúdia bola zahrnutá taktiež a jej kontrolnú skupinu tvorili polovegetariáni, čo znamená, že polovegetariáni sa v Metaanalýze z roku 2012 vyskytli v oboch skupinách – „vegetariáni“ aj „nevegetariáni“; hoci to nie je ideálne, mohlo to skresliť a negatívne ovplyvniť výsledky proti blahodárnemu účinku vegetariánskej stravy. Na druhej strane, Metaanalýza 2012 zahŕňa aj dáta z EPIC–Oxford, ktoré v analýze z roku 1999 neboli dostupné. Tabuľka ukazuje výsledky.

Metaanalýza 2012

Úmrtnosť vegetariánov
Celková úmrtnosť 0.91 (0.66, 1.16)
Úmrtnosť na ischemickú chorobu srdca 0.71 (0.56, 0.87)
Úmrtnosť na cerebrovaskulárnu chorobu 0.88 (0.70, 1.06)
Kombinovaná úmrtnosť na ischemickú chorobu srdca a cievne ochorenia 0.84 (0.54, 1.14)
Výskyt rakoviny 0.82 (0.67, 0.97)

EPIC-Oxford: Výskyt chorôb srdca (2013)

Výskyt chorôb srdca všetkých vegetariánov v porovnaní s nevegetariánmi boli kalkulované pre EPIC–Oxford od roku 1993 do 2009 (13). Účastníci boli toho názoru, že pred začatím štúdie netrpeli žiadnou chorobu srdca. Výsledky ukázali, že vegetariáni majú štatisticky významne znížené riziko ochorení srdca o 30 %. Toto zistenie sa nezmenilo ani po vyňatí indexu telesnej hmotnosti (BMI) a odstránení prvých dvoch rokov sledovania.

Výskumníci verili, že rozdiel v miere ochorení srdca, mohol byť spôsobený predovšetkým nižším stupňom ne-HDL cholesterolu a systolického tlaku krvi vegetariánov.

Riziko srdcových chorôb vegetariánov v porovnaní s nevegetariánmi v EPIC-Oxford
Zmeny Miera
Model 1: vek, fajčenie, alkohol, fyzická aktivita, vzdelanie, socioekonomický status, hormonálna substitučná liečba, orálna antikoncepcia
0.68 (0.58, 0.81)
Model 1 plus index telesnej hmotnosti 0.72 (0.61, 0.85)
Model 1 vynímajúc prvé 2 roky sledovania (0.58, 0.82)

EPIC-Oxford: Divertikulárna choroba (2011)

Po strednej dobe sledovania, 11,6 roka, EPIC-Oxford zistil, že vegetariáni sú vystavení nižšiemu riziku (0.69, 0.55 – 0.86) divertikulárnej choroby v porovnaní s tými, čo jedia mäso (14).

EPIC-Oxford: Šedý zákal (2011)

V analýze účastníkov EPIC-Oxfordu ≥ 40-ročných, bolo zistené štatisticky významne nižšie riziko šedého zákalu u vegetariánov ako u konzumentov mäsa (9). Vegáni mali až o 40 % nižšie riziko ako tí, ktorí jedli viac ako 100 g mäsa na deň. Detailnejšie výsledky sú v tabuľke nižšie. Výsledky sú aplikovateľné hlavne na ľudí, ktorí boli pri nábore ≥ 65-roční.

Riziko šedého zákalu v EPIC-Oxford

Skupina Počet Riziko
Konzumenti mäsa s príjmom vyšším ako 100 g na deň 329 1.00
Konzumenti so stredným príjmom mäsa, 50 – 99 g na deň 489 0.96, 0.84 – 1.11
Konzumenti s nízkym príjmom mäsa, menej ako 50 g na deň 301 0.85, 0.72 – 0.99
Konzumenti rýb 148 0.79, 0.65 – 0.97
Laktovegetariáni 198 0.70, 0.58 – 0.84
Vegáni 19 0.60, 0.38 – 0.96
Výsledky upravené pre: vek, fajčenie, etnicitu, predošlý vysoký krvný tlak, dlhodobú liečbu, hormonálnu substitučnú liečbu.

EPIC-Oxford: Úmrtnosť na srdcové ochorenia (2009)

Výsledky úmrtia na srdcové choroby, mŕtvicu a ostatné príčiny do júna 2007 boli z EPIC-Oxfordu uvoľnené a uverejnené v roku 2009 (8). Nezistili sa žiadne štatisticky signifikantné rozdiely medzi vegetariánmi a konzumentmi mäsa, pokiaľ ide o úmrtie na ktorúkoľvek z týchto chorôb. To však bolo pravdepodobne zapríčinené relatívne malým počtom úmrtí na srdcové ochorenia celkovo.

Taktiež sa nevyskytol žiaden rozdiel medzi normálnymi konzumentmi mäsa, tými, čo jedia iba ryby a vegetariánmi. Vegáni neboli separovaní od vegetariánskej skupiny.

Výsledky brali ohľad na vek, pohlavie, fajčenie a konzumáciu alkoholu.

Autori sa zmienili:

Priemerný príjem mäsa medzi jeho konzumentmi bol len stredný, 79 g na deň u mužov a 67 g na deň u žien; tieto príjmy sú oveľa nižšie ako tie, ktoré sú udané v Národnom prieskume stravy a výživy pre Veľkú Britániu. Konzumácia ovocia a zeleniny bola u vegetariánov vyššia ako u nevegetariánov, avšak rozdiely neboli veľké (menej ako 20 %). Ak má teda vysoký príjem mäsa nepriaznivý vplyv a vysoký príjem ovocia a zeleniny naopak priaznivý účinok, relatívne nízky príjem mäsa a vysoká spotreba ovocia a zeleniny nevegetariánov mohli v tejto skupine redukovať šancu pozorovať nižšiu mieru úmrtnosti u vegetariánov než u nevegetariánov.

EPIC-Oxford: Zlomeniny kostí (2007)

V analýze zlomenín kostí v roku 2007 z EPIC–Oxford, mali vegáni o 37 % vyšší počet zlomenín oproti konzumentom mäsa (10). Keď boli výsledky upravené podľa príjmu vápnika, vegáni nevykazovali vyšší podiel zlomenín. A medzi subjektmi, ktoré dostali 525 mg vápnika denne (iba 55 % vegánov v porovnaní s asi 95 % ostatných diétnych skupín), mali vegáni rovnaké výsledky ako ostatné stravovacie skupiny.

Epic-Oxford: Predbežné výsledky (2003)

V roku 2003 porovnávali predbežné výsledky z EPIC-Oxford (Oxfordská súčasť Európskeho perspektívneho vyšetrovania rakoviny a výživy) miery úmrtí 46 562 hlásených subjektov (7). Okolo 33 % subjektov boli vegetariáni (vrátane mnohých vegánov). Výsledky neukázali žiadne štatisticky signifikantné rozdiely medzi vegetariánmi a nevegetariánmi v akejkoľvek kategórii úmrtí vrátane rakoviny, kardiovaskulárnych chorôb, ischemickej choroby srdca, cerebrovaskulárnych chorôb (mŕtvica), ostatných príčin a kombinovaných príčin.

Britská úmrtnosť (2002)

V roku 2002 boli  finálne pomery úmrtnosti publikované v štúdii Nákupcovia zdravého jedla a Oxfordskej vegetariánskej štúdii (15). Pretože dáta tejto populácie boli publikované v Metaanalýze 1999 a mnoho subjektov participovalo aj v EPIC-Oxford, nebudeme výsledky opakovať.

Avšak, je tu jedno zistenie, ktoré nebolo publikované nikde inde, a to podiel úmrtnosti na „mentálne a neurologické choroby“. Štúdia Nákupcovia zdravého jedla nepreukázala rozdiel medzi vegetariánmi a nevegetariánmi, ale Oxfordská vegetariánska štúdia zistila, že vegetariáni majú 2,5-krát vyšší počet úmrtí (2.46, 1.21 – 5.01). Po odstránení prvých piatich rokov sledovania, riziko smrti kleslo na 2.21 (1.02 – 4.78). Kým pomer bol štatisticky významný a rozdiel dosť veľký, interval spoľahlivosti bol veľmi široký, čo indikuje, že to mohlo byť spôsobené náhodne. Iné pravdepodobné vysvetlenie je, že nedostatok vitamínu B12 vedie k neurologickým poruchám. Menej pravdepodobné je, ale nemožno to vylúčiť, že vegetariáni trpia nízkou hladinou DHA.

Dve analýzy z Adventistickej štúdie zdravia porovnávali demenciu vegetariánov a nevegetariánov a boli publikované na tom istom mieste (16). Subjekty mali byť vegetariánmi posledných 20 rokov. V prvej bolo 68 vegánov, 68 laktovegetariánov a 136 všežravcov radených podľa veku, pohlavia a poštového smerovacieho čísla. Nevegetariáni boli dva až trikrát náchylnejší na demenciu, ale nález nebol štatisticky významný, kým sa nevzala do úvahy konzumácia mäsa, a dokonca aj potom bol nález iba hraničný. Medzi vegetariánmi a nevegetariánmi v nerozdelenej skupine nebol zistený žiadny rozdiel. V správe o úmrtnosti z roku 2013 v Adventistickej štúdii zdravia–2 sa neprejavil žiadny rozdiel medzi vegetariánmi a nevegetariánmi v pomere úmrtí na neurologické choroby, i keď peskovegetariáni a polovegetariáni boli zahrnutí vo vegetariánskej skupine (17).

S podporou skutočnosti, že Adventisti siedmeho dňa si už dlho uvedomujú, že vitamín B12 nemožno nájsť v živočíšnych produktoch a sú pevnou komunitou so silnou podporou pre vegetariánstvo, je pravdepodobné, že nedostatok vitamínu B12 bude zmienený menej v Adventistickej štúdii zdravia, než u Britských vegetariánov.

Adventistická štúdia zdravia–2 (AHS2)

AHS2: Úmrtnosť

V roku 2013 boli miery úmrtí pre prvých 5,8 rokov z AHS2 vypustené. Zistenia, ktoré stoja za zmienku, sú v tabuľke.

Keď spojíme vegánov, laktovegetariánov, peskovegetariánov a polovegetariánov do jednej skupiny (na definíciu týchto skupín pozri poznámku pod čiarou v tabuľke), vegetariáni vykazovali o 12 % nižšie riziko úmrtia. Po vyňatí indexu telesnej hmotnosti (BMI), zistenia spadli na 10 %, vzhľadom na to, že strava ovplyvňuje BMI a očistenie od BMI môže maskovať jej skutočný účinok.

Vegáni mali o 15 % nižšie riziko úmrtia, čo však nebolo dostatočne štatisticky významné.

Rozdiel v úmrtnosti je väčšinou vysvetlený nižším výskytom kardiovaskulárnych chorôb u vegetariánskych mužov. Ženy vegetariánky mali skoro tie isté hodnoty ako nevegetariánske ženy. Výsledky sú podobné zisteniam z Adventistickej štúdie zdravia. Vyskytol sa tiež benefit u všetkých vegetariánov pri úmrtiach na choroby obličiek a žliaz s vnútorným vylučovaním (najčastejšie cukrovka). Rozdiely neboli zistené pri respiračných a infekčných chorobách.

Medzi stravovacími skupinami v prípade „všetkých typov rakoviny“ neboli zistené žiadne rozdiely. Iná štúdia, mimo AHS2, diskutovaná v článku Rakovina, vegetariánstvo a strava, odhalila nižší výskyt špecifických ženských a gastrointestinálnych typov rakoviny medzi vegetariánmi a nevegetariánmi. Nevyskytol sa však dostatočný počet úmrtí na rakovinu, aby ich bolo možné rozdeliť do typov pre tento výskum.

Nastavenie na príjem kalórií nemalo vplyv na výsledky.

K tejto štúdii existuje niekoľko námietok. Strava bola hodnotená na začiatku štúdie a nebola opäť zhodnotená (na rozdiel od EPIC-Oxford, ktorý meral jedálničky niekoľkokrát počas štúdie). A iba 5,7 roka nie je dostatočný čas na zhodnotenie zistení a rozdielov medzi skupinami.

V porovnaní so zisteniami Britských vegetariánov, výskumníci hovoria:

Nedostatok rovnakých výsledkov v Britských vegetariánoch, stojí za uváženie, a tento rozdiel si zaslúži spoľahlivé študovanie. V oboch skupinových analýzach, predstavujú nevegetariáni relatívne zdravú skupinu. V oboch štúdiách sa výživové profily vegetariánov líšia od nevegetariánov v dôležitých ohľadoch, vegetariáni (najmä vegáni) spotrebúvajú menej nasýtených tukov a viac vlákniny. Zdá sa, že Britskí vegetariáni a Americkí adventistickí vegetariáni jedia trochu odlišne. Napríklad, vegetariáni v našej štúdii konzumujú viac vlákniny a vitamínu C ako tí v skupine EPIC-Oxford, to znamená, že vláknina u EPIC-Oxford vegánov predstavovala 27,7 g na deň u mužov a 26,4 g na deň u žien v porovnaní s 45,6 g u mužov a 47,3 g na deň u žien u AHS-2 vegánov; vitamín C mal hodnotu 125 mg na deň u mužov a 143 mg u žien oproti 224 mg na deň u mužov a 250 mg na deň u žien u AHS–2 vegánov. Jednotlivci, ktorí si zvolili vegetariánsku stravu z etických a environmentálnych dôvodov, môžu jesť odlišne než tí, ktorí si ju zvolili primárne z dôvodu zdravia. Veríme, že u Adventistických vegetariánov ide o zdravie ako hlavnú motiváciu.

Úmrtnosť podľa AHS-2

Stravovacia skupina Počet (A) BMI (B)
Všetky príčiny
Nevegetariáni 1.00 1.00
Všetci vegetariáni .88, .80-.97 .90, .82-.98
Vegetariánski muži .82, .72-.94 .83, .72-.96
Vegáni .85, .73-1.01 .84, .72-1.00
Laktovegetariáni .91, .82-1.00 .92, .84-1.02
Peskovegetariáni .81, .69-.94 Žiaden dopad
Polovegetariáni .92, .75-1.13 Žiaden dopad
Kardiovaskulárne choroby
Všetci vegetariáni .87, .75-1.01 Žiaden dopad
Vegetariánski muži .71, .51-.90 Žiaden dopad
Vegánski muži .58, .38-.89 Žiaden dopad
Neurologické
Všetci vegetariáni .93, .67-1.29 Žiaden dopad
Obličkové
Všetci vegetariáni .48, .28-.82 Žiaden dopad
Endokrynné (hlavne cukrovka)
Všetci vegetariáni .61, .40-.92 .71, .46-1.09
Ostatné
Vegáni .74, .56-.99 Žiaden dopad
Peskovegetariáni .71, .54-.94 .77, .60-1.00
Všetky pomery sú porovnávané s nevegetariánmi. Vegáni – jedia mliečne výrobky, vajcia, mäso (vrátane rýb) menej ako raz za mesiac (5 548 ľudí)Laktovegetariáni – mäso (vrátane rýb) menej ako raz za mesiac, mliečnych výrobkov a vajec viac ako raz za mesiac (211 777 ľudí)Peskovegetariáni – mäso menej ako raz za mesiac, ryby viac ako raz za mesiac (7 194 ľudí)Polovegetariáni – mäso menej alebo raz za mesiac, všetko mäso viac ako raz za mesiac, ale menej ako raz za týždeň (4 031 ľudí)Všetci vegetariáni – zahŕňa všetky zmienené skupiny hore.Nevegetariáni – 35 359 ľudíA – Regulované podľa veku, rasy, fajčenia, cvičenia, príjmu, vzdelania, rodinného stavu, alkoholu, geografického regiónu a spánku.B – Regulované podľa indexu telesnej hmotnosti.

AHS2 : Hypotyreóza

V roku 2013 boli zverejnené miery hypotyreózy v AHS2 (18). Pomery boli hlásené ako prierezové na začiatku a perspektívne po cca 4 – 6 rokoch sledovania (presný počet nie je špecifikovaný).

Výsledky sú uvedené v tabuľke nižšie. Laktovegetariáni boli v predchádzajúcom roku náchylnejší na liečbu hypotyreózy, hoci štatistická významnosť nebola silná. V štúdii sa neprejavili žiadne iné štatisticky významné zistenia, hoci vegáni mali nižšiu tendendenciu k jej vzniku.

Podľa autorov: „Pokiaľ je vegánska strava spojená s nižšou telesnou hmotnosťou, môže ich chrániť pred hypotyreózou.“ Bolo by zaujímavé vidieť výsledky, ak by sa vylúčilo BMI, takéto výsledky však neboli zverejnené.

Zaujímavé je, že pridávanie soli do jedla môže byť spojené s výskytom hypotyreózou u celej populácie. To, či bola soľ jodidovaná, nebolo určené (pravdepodobne však bola, keďže väčšina týmto procesom prechádza, než sa dostane na stôl).

Pomery hypotyreózy v AHS-2 (2013)

Strava Prierezové Perspektívne
Bežní konzumenti mäsa 1.00 1.00
Polovegetariáni 1.04 (0.91-1.19) 0.87 (0.65-1.17)
Peskovegetariáni 1.02 (0.90-1.15) 0.87 (0.65-1.17)
LaktovegetariániVegáni 1.09 (1.01-1.18)0.89 (0.78-1.01) 1.07 (0.91-1.24)0.78 (0.59-1.03)
Výsledky boli regulované podľa veku, BMI, pohlavia, rasy, príjmu, vzdelania, používania soli.

Adventistická štúdia zdravia

Adventistická štúdia zdravia je jedinou ústrednou štúdiou všeobecného zdravia a úmrtnosti vegetariánov v USA. Tabuľka 4 ukazuje hlavné výsledky (okrem rakoviny).

– dáta boli zozbierané z rokov 1976 – 1988

– štúdia zahŕňala 34 192 účastníkov, členov Cirkvi Adventistov siedmeho dňa

– 29 % z nich boli vegetariáni, 7 – 10 % tvorili vegáni

Tabuľka 4 Výsledky AHS

Muži Ženy
Vegetariáni Nevegetariáni Vegetariáni Nevegetariáni
BMI 24.3 26.2 23.7 25.9
Choroby srdca 38 % nižšie u mužov Žiaden rozdiel u žien
Celková úmrtnosť Žili o 3,21 roka dlhšie Žili o 2.52 roka dlhšie
BMI – index telesnej hmotnosti. Meranie zdravej telesnej váhy. Menej ako 20 znamená podvýživu, kým viac alebo rovné 25 zodpovedá nadváhe.

V porovnaní s nevegetariánmi, mali vegetariáni:

½ vysoký krvný tlak a cukrovku

2/3 reumatickú artritídu

Očakávaná dĺžka života v AHS bola publikovaná v roku 2001 (2). Tu sa ukázalo, že bieli, nehispánski Adventisti žijú dlhšie než ostatní bieli Kalifornčania (7,28 rokov viac u mužov, 4,42 rokov viac pre ženy). Podľa vedcov bola táto skupina Adventistov siedmeho dňa najdlhšie žijúcou, formálne študovanou populáciou na svete (s priemernou životnosťou 78,5 rokov u mužov, 82,3 u žien).

Nasledujúce premenné preukázali vplyv na dĺžku života:

  • vegetariánska strava
  • pravidelná konzumácia orechov
  • fyzická aktivita
  • nízka telesná hmotnosť
  • nefajčenie

Heidelbergova štúdia (Nemeckí vegetariáni)

Štúdia bola publikovaná v roku 2005, vychádzajúc z 21 rokov sledovania (5). Metaanalýza z roku 1999 zahŕňala len 11 rokov sledovania z tejto populácie.

V Heidelbergovej štúdii bolo len 60 vegánov, ktorí tvorili 3 % študijnej skupiny. Autori hovoria: „Byť vegánom bolo spájené s vyšším rizikom úmrtnosti (1,59, 95 % CI (interval spoľahlivosti), 0,98 až 2,59), než byť laktovegetariánom (1.08, 95 % CI, 0,86-1,34), v porovnaní s nevegetariánmi so striedmou konzumáciou mäsa/rýb, rátajúc s ostatnými premennými (dáta nie sú uvedené).“

Ako možno vidieť, tieto zistenia neboli štatisticky signifikantné. Tiež si treba všimnúť, že k „nevegetariánom“ boli zaradení aj polovegetariáni, konzumujúci veľmi malé množstvo mäsa. Nie je teda prekvapením, že vegáni nerobia príliš veľa pre to, aby do svojej stravy doplnili vitamín B12.

Ostatné výsledky sú v Tabuľke 5.

Autori následne hovoria o fyzickej aktivite:

„Naše zistenia potvrdzujú epidemiologické dôkazy o tom, že pravidelná a intenzívna pohybová aktivita je účinným prostriedkom prevencie obehových ochorení a rakoviny na rôznych miestach.

Tabuľka 5 Výsledky Heidelbergovej štúdie

Aktivita Pomer a interval spoľahlivosti Poznámky
Fajčenie Nefajčiar 1.00Fajčiar 2.00 (1.40, 3.00) Úmrtnosť
Fyzická aktivita Nízka 1.00Stredná .62 ( .43, .89)Vysoká .64 ( .44, .93) Úmrtnosť
Príjem mäsa Nikdy 1.00Menej ako 3x za týždeň 4.80 (1.90, 12.00) Ischemická choroba srdca
Príjem rýb Nikdy 1.00Menej ako raz za týždeň 2.10 (1.10, 4.00) Ischemická choroba srdca

Záver

Stručne povedané, o vegánskej úmrtnosti nie sú dostatočne známe iné závery než tie, že vegáni nemajú nezvyčajne vysokú úmrtnosť a darí sa im pravdepodobne lepšie ako priemerným jedincom kvôli ich strave či zdravšiemu životnému štýlu.

Ďalšie čítanie

Žijú vegetariáni dlhšie? Paul Appleby z EPIC

Referencie

1. Fraser GE. Associations between diet and cancer, ischemic heart disease, and all-cause mortality in non-Hispanic white California Seventh-day Adventists. Am J Clin Nutr. 1999 Sep;70(3 Suppl):532S-538S.

2. Fraser GE, Shavlik DJ. Ten years of life: Is it a matter of choice? Arch Intern Med. 2001 Jul 9;161(13):1645-52.

3. Key TJ, Fraser GE, Thorogood M, Appleby PN, Beral V, Reeves G, Burr ML, Chang-Claude J, Frentzel-Beyme R, Kuzma JW, Mann J, McPherson K. Mortality in vegetarians and nonvegetarians: detailed findings from a collaborative analysis of 5 prospective studies. Am J Clin Nutr. 1999 Sep;70(3 Suppl):516S-524S. | link

4. Personal communication with Paul Appleby. December 16, 2002.

5. Chang-Claude J, Hermann S, Eilber U, Steindorf K. Lifestyle determinants and mortality in German vegetarians and health-conscious persons: results of a 21-year follow-up. Cancer Epidemiol Biomarkers Prev. 2005 Apr;14(4):963-8. | link

6. Personal communication with Paul Appleby. January 12, 2003.

7. Key TJ, Appleby PN, Davey GK, Allen NE, Spencer EA, Travis RC. Mortality in British vegetarians: review and preliminary results from EPIC-Oxford. Am J Clin Nutr. 2003; 78(3 Suppl):533S-538S.

8. Key TJ, Appleby PN, Spencer EA, Travis RC, Roddam AW, Allen NE. Mortality in British vegetarians: results from the European Prospective Investigation into Cancer and Nutrition (EPIC-Oxford). Am J Clin Nutr 2009;89(suppl):1S-7S.

9. Appleby PN, Allen NE, Key TJ. Diet, vegetarianism, and cataract risk. Am J Clin Nutr. 2011 Mar 23. [Epub ahead of print] (Link)

10. Appleby P, Roddam A, Allen N, Key T. Comparative fracture risk in vegetarians and nonvegetarians in EPIC-Oxford. Eur J Clin Nutr. 2007 Dec;61(12):1400-6. (Link)

11. Huang T, Yang B, Zheng J, Li G, Wahlqvist ML, Li D. Cardiovascular Disease Mortality and Cancer Incidence in Vegetarians: A Meta-Analysis and Systematic Review. Ann Nutr Metab. 2012 Jun 1;60(4):233-240. (Link)

12. Ogata M, Ikeda M, Kuratsune M. Mortality among Japanese Zen priests. J Epidemiol Community Health. 1984 Jun;38(2):161-6. (Link)

13. Crowe FL, Appleby PN, Travis RC, Key TJ. Risk of hospitalization or death from ischemic heart disease among British vegetarians and nonvegetarians: results from the EPIC-Oxford cohort study. Am J Clin Nutr. 2013 Jan 30. [Epub ahead of print] | link

14. Crowe FL, Appleby PN, Allen NE, Key TJ. Diet and risk of diverticular disease in Oxford cohort of European Prospective Investigation into Cancer and Nutrition (EPIC): prospective study of British vegetarians and non-vegetarians. BMJ. 2011 Jul 19;343:d4131. | link

15. Appleby PN, Key TJ, Thorogood M, Burr ML, Mann J. Mortality in British vegetarians. Public Health Nutr. 2002 Feb;5(1):29-36. | link

16. Giem P, Beeson WL, Fraser GE. The incidence of dementia and intake of animal products: preliminary findings from the Adventist Health Study. Neuroepidemiology. 1993;12(1):28-36. | link

17. Orlich MJ, Singh P, Sabaté J, et al. Vegetarian Dietary Patterns and Mortality in Adventist Health Study 2. JAMA Intern Med. 2013;():1-8. doi:10.1001/jamainternmed.2013.6473. | link

18. Tonstad S, Nathan E, Oda K, Fraser G. Vegan diets and HYPOTHYROIDISM. Nutrients. 2013 Nov 20;5(11):4642-52. | link

Chcem byť informovaná/ý o vegánskom dianí:
informacie o veganstve
[newsletter_form]

 

Leave a Reply