Všetky pochybnosti nevegánov

Všetky pochybnosti nevegánov

  Biológia a príroda

argue„Aj levy zabíjajú a ešte aj domáca mačka mučí myši pred tým, ako ich zje.“ (Argument typu: „Som troglodyt – prehistorický človek z jaskyne.“)

Áno, príroda je brutálna. Mačky (ako aj iné zvieratá, napríklad kosatky), ktoré sa „hrajú“ so svojím jedlom, to robia ako tréning a brúsenie svojich reflexov vo svojom repertoári schopností loviť. Avšak, ako ľudia sme sa nad tým povzniesli, rovnako ako nad ostatnými zvieracími prejavmi. Okrem toho, nesúdime naše správanie a morálnosť voči zvieratám v iných kontextoch, tak prečo to robiť v spojení s jedením? Napokon, samce husi skupinovo znásilňujú samičky husi. Ospravedlňuje to rovnaké správanie aj u ľudí? Mali by sme behať za zdochlinami a jesť exkrementy? Psy to predsa robia.

argue

 

„Vyvinuli sme sa, aby sme jedli mäso.“ (Argument typu: „Veda mi dovoľuje byť krutý ku zvieratám, lebo to mám v génoch.“)

Je prirodzené jesť mäso a dožadovať sa ho, keďže sa jedná o kalorickú a výživnú hmotu, čo v prírode zvyšuje šance prežiť. Vyvinuli sme sa ako všežravý druh, aby sme jedli všetky druhy potravy, a tak maximalizovali svoje prežitie. To je v súlade s ďalšími našimi všeobecnými črtami, ktoré sa vyvinuli (tak ako napríklad čeľusť), aby sme dokázali zvyšovať našu reprodukciu vzhľadom na nebezpečné a často sa meniace prírodné podmienky. Nikdy sme však nemali žiadnu biologickú požiadavku, aby sme do svojho jedálnička zaradili mäso, o to menej so súčasnými poznatkami o výžive. Človek strávi takmer všetko, aby prežil v rôznych prostrediach, nie preto, aby prežil vo všetkých naraz. Dôkazom sú starí vegáni, ako aj štatistika potvrdzujúca, že vegáni žijú dlhšie, či fakty o ich pevnejšom zdraví.

argue

 

„Naše očné zuby (a iné charakteristiky) dokazujú, že sme mäsožravci.“ 

Naše zuby dokazujú, že si môžeme zvoliť byť všežraví. Nič viac. V skutočnosti, existuje mnoho čŕt, ktoré dokazujú, že sme vyvinutí na konzumovanie menšieho množstva mäsa ako iní všežravci. Máme sánku ako bylinožravci, dĺžku čriev ako bylinožravci, nemáme pazúry a kyselinu v žalúdku ako mäsožravce. To je v súlade aj s našim najbližším príbuzným – šimpanzom, ktorý je mäso iba veľmi výnimočne, napriek veľkým, ostrým tesákom. Gorila loví, len ak je veľmi zúfalá a dlho nevie nájsť strávitelnú rastlinnú potravu.

 

Výživa a zdravie

argue

 

„Byť vegánom poškodí zdravie.“ (Argument typu: „Môj cheeseburger, feferónová pizza a grilované kura sú pre mňa tým pravým.“)

Jednoducho povedané, len vegánske stravovanie ešte nezaručuje, že sa zdravo stravujete, pretože momentálne existuje mnoho nezdravého jedla, ktoré v sebe neobsahuje živočíšne produkty (hranolky). Ak však konzumujete zdravú vegánsku stravu, ste nepochybne zdravší ako ľudia, ktorí sa držia „normálnej“ stravy. Mnohé štúdie dokazujú, že u vegánov sa v omnoho menšej miere vyskytujú choroby ako vysoký krvný cholesterol, cukrovka druhého typu, rakovina a srdcové choroby. Okrem toho, tým, že vegáni nejedia antibiotiká a hormóny, ktoré sú pumpované do zvierat, sú menej náchylní na všetky problémy spojené s týmito zložkami. Vegánska strava je bohatá – založená na obilninách, čerstvom ovocí, zelenine a strukovinách. Táto strava obsahuje málo tuku, žiaden cholesterol, navyše obsahuje mnoho bielkovín, vápnika, vlákniny a iných živín pre optimálnu výživu. Zdravé vegánstvo je prospešné pre všetkých. Americká dietetická spoločnosť prezentuje svoje oficiálne stanovisko k vegánskej strave: „Stanovisko Americkej dietetickej spoločnosti k náležite plánovanej vegetariánskej strave, zahŕňajúcej úplne vegetariánstvo a vegánstvo, je, že je zdravá, nutrične adekvátna a môže poskytovať zdraviu prospešné benefity v spojitosti s prevenciou a liečbou určitých chorôb. Dobre plánovaná vegetariánska strava je vhodná pre jednotlivcov vo všetkých životných fázach – tehotenstvo, dojčenie, v rannom aj neskoršom detstve, dospievaní aj pre atlétov.“

argue

 

„Kde získavaš bielkoviny?“ (Argument typu: „Od narodenia mi bolo vštepované, že mäso je nevyhnutné na prežitie.“)

Obilniny, zelenina a strukoviny poskytujú dostatok bielkovín na udržanie zdravia. Väčšina ľudí v súčasnosti konzumuje príliš veľa bielkovín, a keď má telo viac ako potrebuje, to, čo nepotrebuje, vylúči v moči. Živočíšne bielkoviny zvyšujú riziko viacerých chorôb.

Bielkoviny sú zložené z 20-tich aminokyselín, a mäso, vajcia a mliečne výrobky obsahujú 20 z nich. Rastliny však tiež obsahujú kompletné proteíny, a to obilniny a strukoviny, niektoré z nich však majú menšie množstvo – jeden alebo dva z 20. Práve preto nie sú populárne rozoznávané ako dobrý zdroj bielkovín, hoci obsahujú množstvo vegánskych proteínov. Z 20 aminokyselín, si človek vie v tele vytvoriť 11 a 9 potrebuje prijať potravou. Niektorí jedinci s nedostatkom bielkovín, neprijímajú dostatok z jednej alebo všetkých 9 týchto aminokyselín. Stará, mylná predstava o vegánstve bola, že doplniť tieto aminokyseliny je vhodné kombinovaním jedál, ktoré neobsahujú aminokyseliny a jedál, ktoré obsahujú presne danú aminokyselinu, teda argument „červená fazuľa a ryža sú nevyhnutným jedlom“. To je omyl. Ak budete konzumovať širokú škálu obilnín, fazule, orechov a semiačok, dostanete dostatok aminokyselín.

Odborníci na výživu v minulosti verili, že rastlinné proteíny sú nižšej kvality ako živočíšne. Ešte aj teraz sú rastlinné bielkoviny nazývané „druhá trieda“, pričom živočíšne sú vyzdvihované ako bielkoviny „prvej triedy“. Táto viera je založená na skoršom výskume na úbohej laboratórnej kryse, ktorá preukázala, že dodávanie extra aminokyselín mláďatám zvyšuje ich rast. To sa aplikovalo aj na človeka. Parametre experimentu však boli nastavené tak, že zveličovali kvality rastlinných a živočíšnych bielkovín. Okrem toho, krysy a ľudia majú iné nutričné nároky a mláďa krysy rastie omnoho rýchlejším tempom ako dieťa, preto potrebuje viac bielkovín. Porovnanie mlieka krysy a človeka to objasňuje: bielkoviny tvoria len 7 % z kalorického obsahu ľudského mlieka, kým mlieko krysy obsahuje 20 %. Ak by mláďatá krysy boli kŕmené len ľudským mliekom, nedarilo by sa im. Tieto testy nadhodnotili význam niektorých živočíšnych proteínov a podhodnotili rastlinné proteíny a Svetová zdravotnícka organizácia upustila od tejto neadekvátnej metódy na meranie hodnoty proteínov pre ľudské telo. Odporúčaná denná dávka bielkovín od Americkej dietetickej spoločnosti pre dospelých neatlétov a ženy, ktoré nie sú tehotné a nedojčia, je len 0,8 gramu na kilogram telesnej hmotnosti. Ak chcete zistiť, koľko gramov by ste mali denne zjesť, tu je kalkulácia:

Hmotnosť x 0.8 = odporúčaný denný príjem. Poznámkou je, že je to viac, ako je nevyhnutné prijať pre zdravie.

argue

 

„Kde berieš vápnik?“ (Argument typu: „Od narodenia som bol vedený k tomu, že mlieko je nevyhnutné na prežitie.“)

Hoci je vápnik prítomný v kravskom mlieku, nie je to jeho jediný zdroj, a ani najlepší. Len mliekarenský priemysel chce, aby sme si to mysleli. Pokiaľ budete konzumovať rôznorodú stravu, prijímať dostatok vegánskeho vápnika je jednoduché. Listová zelenina, ako zimná kapusta, horčica a špenát, brokolica, čínska kapusta, ibištek jedlý, obsahuje tony kalcia. Taktiež obilniny, fazuľky, melasa a iná ovocie a zelenina dodávajú vegánsky vápnik do nášho tela. V menej ako pohári špenátu je toľko kalcia ako v pohári kravského mlieka. Mnoho vegánskych potravín je obohatených o vápnik, najviac sójové mlieko a tofu. Trochu viac ako 10 dekagramov tofu obsahuje väčšie množstvo vápnika ako pohár kravského mlieka. Už aj výrobcovia pomarančových džúsov pridávajú kalcium do svojich výrobkov. Vápnik je pre naše telo nevyhnutný, pomáha pri drobivosti kostí, pri krvných zrazeninách a podporuje funkciu našich svalov. Dospelí by mali prijať približne 1000 mg vápnika na deň, čo sa pomaly zvyšuje po 50-tke. Niektoré štúdie dokázali, že jedenie zvieracích bielkovín, špeciálne kazeínu v kravskom mlieku, napomáha ubúdaniu vápnika v kostiach. To znamená, že napriek tomu, že mlieko obsahuje veľké množstvo vápnika, telo ho vstrebáva menej ako vápnik prijatý z vegánskych zdrojov.

argue

 

„Kde získavaš železo/B12/ D?“ ( Argument typu: „Chytám sa každej výživovej výhovorky, len aby som sa nemusel vzdať mäsa.“)

Vegáni majú vysoký príjem železa, hoci železo z rastlinných zdrojov je horšie vstrebateľné ako to z mäsa, keďže prirodzene vysoké množstvo vitamínu C vo vegánskej strave podporuje jeho vstrebávanie. Štúdie dokázali, že vegáni majú dostatok železa, a jeho nedostatky nie sú častejšie ako v prípade zvyšku populácie. Vitamín B12 patrí do skupiny prvkov známych ako kobalamíny. Často, avšak nesprávne, sa za jeho jediný zdroj považuje živočíšna strava. Vitamín B12 je vo všeobecnosti považovaný za jedinečný medzi vitamínmi, nakoľko je tvorený baktériou. Jeho prítomnosť v mäse, vajciach a mliečnych výrobkoch vysvetľuje aktivita spomínanej baktérie v zvieratách. Napriek tomu, že tento vitamín je notoricky známy, jeho výživový nedostatok u dospelých vegánov je zriedkavý – len 15 prípadov bolo v medicínskej tlači zaznamenaných v rámci celého sveta od roku 1980. Nie všetky prípady boli publikované, ale je jasné, že nedostatok B12 je zriedkavý a ojedinelý prípad sa v medicínskej tlači ani neuvádza.

Dospelí vegáni majú dostatok vitamínu D, ak trávia dosť času vonku hlavne na jar, v lete a jeseni. Príjem vitamínu vo výžive je možný potravinami, ktoré ho obsahujú, napríklad sójové mlieko.

 

Priemyselné poľnohospodárstvo

argue

 

„Priemyselné poľnohospodárstvo zvieratá nezraňuje. Právo zabezpečuje, aby to bolo humánne.“ (Argument typu: „Držím si prsty v ušiach a spievam si LA LA LA vždy, keď o tomto začne niekto hovoriť.“)

Buď ste zle informovaní, alebo hlboko popierate fakty. Všetci sme klamaní v tom, ako sa zaobchádza so zvieratami na farmách. Choďte do akejkoľvek knižnice alebo kníhkupectva a v detskej sekcii si vyhľadajte knihy o zvieratách na farme. Zbadáte idylické scény s množstvom trávy a pastvinami, rodinky kureniec zobajúce semienka a červíky, kačky a husi plávajúce s ich mláďatkami, kravy túlajúce sa po okolí a prasiatka váľajúce sa v bahne. Nanešťastie to takto nie je. Nebudem zachádzať do hĺbky, je mnoho zdrojov, kde sa dá zistiť, ako to v skutočnosti je. Ani nemusíte hľadať dlho, aby ste našli krvavé detaily. Skúste YouTube, stránky o právach zvierat alebo vegánske stránky. Len ak môžete. Ale o tom pochybujem, ak ste vo fáze popierania. Prečo sa vyhýbať pravde o tom, ako sa vyrába naše mäso, keď to nie je pravda? Pozrite sa. Žiadne zmierňovanie faktov, len pravda. Chápem, prečo to nechcete vidieť a počuť. Pre nikoho to nie je príjemné. Ale ako chcete popierať niečo, o čom neviete? Nakoniec, tak ako povedal Paul McCartney: „Ak by bitúnky mali sklenené steny, všetci by boli vegetariáni.“

Je čas (relatívne jemne) pozrieť sa cez okno (a zvýšiť si grafickú obrazotvornosť):

Všetky detaily o podmienkach mnohých druhov na farmách:

http://www.vegan-nutritionista.com/factory-farms.html

Pamflet s obrázkami o „normálnom“ zneužívaní:

http://www.veganoutreach.org/whyvegan/WhyVegan.pdf

Detaily a video o „normálnom“ zneužívaní:

http://www.humanesociety.org/issues/campaigns/factory_farming/

Myslím si, že nájdete omnoho viac, ak vás to skutočne zaujíma. A ak nie, opýtajte sa sami seba: „Prečo nie?“ Ak je to príliš a neznesiete sa na to dívať, možno práve jedenie mäsa/mlieka/vajec je príliš pre zvieratá, aby to museli znášať. Veď len hovorím…

argue

 

„Poznám jedného farmára a on nikdy nezaobchádzal zle so svojimi zvieratami.“ (Argument typu: „Starý Donald farmu mal.. EIA EIA HOOOU…“)

Tak, poviem to priamo, jeho kravy vedú dlhý a šťastný život (20 rokov je prirodzená dĺžka života), pasú sa jedlom, na ktoré boli vyvinuté (lesné listy a kríky, nie tráva a obilniny), vyvádzajú s ostatnými členmi stáda (samcami aj samicami), pária sa a rodia mláďatá a vychovávajú ich až po odstavčatá. Potom farmár Brown odchytí jedno z týchto skoro divokých zvierat tak, že ho nevystraší, pokojne ho odvedie (žiaden strašidelný kamión) na miesto, kde žiadna krava nemôže počuť, cítiť ani vidieť zabíjanie a jatky (nemôže to byť stále to isté miesto, keďže pach krvi sa tak rýchlo nestratí) a čisto a precízne ju zabije prvou strelou bez toho, aby to iný člen stáda mohol počuť. A potom Vám to tuhé a šľachovité mäso predá. Zdá sa to neuveriteľné? Všetko čo sa odlišuje, znamená zlé zaobchádzanie so zvieratami pre Vaše potešenie. A neakceptovateľné.

Pardón, ale „pohladkal som ho po hlave a poškrabal za uchom pred tým, ako som ho zabil,“ nie je prijateľná výhovorka, prečo jesť mäso.

argue

 

„Jem len kurčatá z voľného chovu a aj také vajcia. (Argument typu: „Verím každej veselej lži, ktorou ma priemysel kŕmi.“)

Kuracie mäso môže byť označené ako z voľného výbehu, ak má hydina možnosť vyjsť von. Žiadne iné požiadavky – nič ako hustota chovu, čas strávený vonku alebo kvalita a veľkosť vonkajšej plochy – nie sú špecifikované. Takže výsledkom je, že voľný chov môže znamenať až 20 000 vtákov tlačiacich sa vo vnútri šopy s jediným východom vedúcim do bahna a trusu.

Voľný chov sa vzťahuje len na vtáky chované na mäso, nie na vajcia. Pre vajcia je nálepka – podstielkový chov, čo však nie je regulované, a preto nie je isté, či kurence majú skutočne možnosť dostať sa von. Tieto nálepky si nevyžadujú certifikát tretej strany. Zaujímalo by ma, či priemysel idúci za ziskom, sa sám rozhodne urobiť správnu vec na úkor profitu.

argue

 

„OK, mäso je zlé, tak budem jesť len vajcia a mlieko a budem šťastný vegetarián na miesto vegána.“  (Argument typu: „Polovičný pokus úplne stačí.“)

Čestne, všetko bokom, som nadšený, ak sa rozhodnete urobiť veľký krok alebo každý krok (aj malý) k zmene života zvierat. ALE v prípade, že neviete, nie je to dosť a dúfam, že spravíte aj ten posledný krok. Tu sú dôvody, prečo by ste mali:

Mliečne výrobky

Kravy produkujú mlieko tak ako ľudia – keď majú dieťa. V prírode teliatko môže piť mamine mlieko, a potom by ona viac mlieka dodávať nemala. Na farmách sú šľachtené kravy umelo oplodňované, aby mohli stále dodávať mlieko. Taktiež im odoberú teliatka hneď po narodení, aby z nich spravili jalovice (samčeky sú zabité po mesiaci) alebo budúce kravy šľachtené na mlieko. Navyše sú kravám dávané rastové hormóny, aby produkovali viac mlieka, ako by mali v prírode. Tieto hormóny spôsobujú, že ich vemená sú preplnené mliekom, čo vedie k infekciám a intenzívnej bolesti. Keď sú ich vemená napojené na stroje na dojenie, rastie v nich vonkajšia infekcia, čo kravy zraňuje. V prípade, že už nie sú schopné produkovať dostatok mlieka, sú zavraždené. Netreba pripomínať, že dojenie ich bolí.

Vajcia

Pre kurčatá je prirodzené znášať vajcia, tak prečo by malo byť zlé ich jesť? Sliepky, ktoré kladú vajcia, prechádzajú najhorším zneužívaním zo zvierat chovaných na farmách. Tieto sliepky sú drsne natlačené do klietok s mnohými ďalšími sliepkami a tieto klietky sú kladené niekoľko radov na seba. Keď sa sliepka na vrchu vyprázdni, exkrement padá na klietky pod ňou. Sliepky nemôžu natiahnuť krídla ani nohy a často sa u nich vyvinú mnohé choroby kostí. Keď kurča zoslabne alebo zomrie, je mnohokrát nechané v klietke, kde po nej ostatné sliepky šliapu. Z vajíčok, z ktorých sa vyliahnu samičky, sa stanú sliepky na nesenie vajec. Samčeky sú nepotrebné, preto sú vyhodené na hromadu odpadkov, kde sa udusia alebo drasticky uhynú. To nie sú nenormálne výnimky, to je normálne, legálne a akceptované v produkcii vajec.

argue

 

„Čo sa stane zo všetkými tými zvieratami, ak ich ľudia prestanú jesť?“ (Argument typu: „Vegáni sú poriadne dutí, keď si myslia, že ľudia prestanú jesť všetky zvieratá v jeden deň.“)

Skutočne? Myslíte si, že ktokoľvek na svete aspoň na sekundu verí tomu, že ľudia sa ráno zobudia a prestanú jesť mäso? Úplne hlúpa myšlienka. To, čo sa stane, je, že keď ľudia prestanú kupovať mäso, potravinový priemysel zistí, že produkovať ho v rovnakých množstvách je stále menej a menej ziskové, a tak budú chovať nižší počet zvierat. Najlepší cieľ je nula. Jednoduchý dopyt a ponuka ekonomiky, ale to sa nestane cez noc.

 

Životné prostredie

argue

 

„Ak by sme nepestovali úrodu pre zvieratá, museli by sme ju pestovať pre ľudí, takže poľnohospodárstvo by bolo oveľa intenzívnejšie.“ (Argument typu: „Budem jesť viac obilia ako krava, keď už nebudem jesť kravy.“)

Pardón, ale tento argument je skutočne hlúpy. V závislosti na plodinách a zvieratách je možné získať až 20 násobok počtu kalórií na hektár, ak budeme pestovať potraviny pre ľudskú spotrebu, ako keby sme pestovali obilniny pre zvieratá. Podľa Správy o poľnohospodárstve pre zvieratá a globálnych dodávkach jedla 1999 od Rady pre poľnohospodárstvo a technológie (CAST), v priemere 3 kg obilia sú vo vyspelých krajinách použité na vyprodukovanie 400 g hovädzieho mäsa. Je potrebných 800 g obilia na vyprodukovanie 400 g hydiny a okolo 1,6 kg obilia na vyprodukovanie 400 g bravčového mäsa. A to sa nepočíta s palivami a inými zdrojmi nevyhnutnými na chov, transport a usmrtenie zvierat.

argue

 

„Priemyselné poľnohospodárstvo neovplyvňuje životné prostredie. (Argument typu: „Nemám rád vedu a čísla ma mätú, takže sú pre mňa nepriateľom.“)

Je nemožné, aby nejaká racionálna osoba mohla inteligentne popierať negatívny dopad priemyselného poľnohospodárstva na ekológiu. Argumenty sú jasné a nepopierateľné: tri štvrtiny kysličníka dusného v USA ( 296-krát viac znečisťujúceho ako oxid uhličitý) pochádza z mäsového priemyslu. Prasatá a dobytok vylučujú celosvetovo skoro trikrát viac dusíka ako ľudia (v USA je to 130-krát viac); toxické chemikálie a zvieracie odtoky z tovární znečisťujú 173 000 míľ riek a potokov; zem o výmere 7 futbalových ihrísk (často cenné lesné porasty) je klčovaná každú minútu, aby sa zabezpečilo miesto pre zvieratá; 40 % celkovej produkcie obilia sa spotrebuje na kŕmenie dobytka, nie ľudí. A zoznam ide ďalej a ďalej…

Príčinné súvislosti sú priamočiare: kysličník dusný spolu s metanolom a oxidom uhličitým sú skleníkové plyny, ktoré zapríčiňujú zmeny v klíme; plytvanie produktmi nezodpovednými praktikami v poľnohospodárskom priemysle znečisťuje vodné toky a ničí ekosystém; pralesy sú ako výlevka pre plyny – prírodný a živý regulátor teploty na zachovanie zdravia planéty – potrebujeme ich. Ľudia, ktorí popierajú zmenu klímy, sú na tom podobne ako ľudia, ktorí jedia mäso. Využívajú argumenty na popieranie.

argue

 

„Zvieracie zdroje (mäso) sú jedinou cestou pre ľudí, ako sa stravovať v extrémnych arktických a púštnych podmienkach, kde nerastú žiadne rastliny.“ (Argument typu: „Budem pokračovať v jedení mäsa, ktoré si kúpim v supermarkete, pretože si myslím, že Eskimáci stále žijú v iglu ešte aj sto rokov po tom, ako sa v skutočnosti zriekli takéhoto života.“)

Áno, ak ste súčasťou tej NEPATRNEJ skupiny jedincov, ktorí sa musia pretĺkať skutočne extrémnymi podmienkami, domnievam sa, že máte pádne argumenty a jediné, čo môžem povedať, je „bon appetite“ (s tým, že ste zabili svoje jedlo humánnou cestou). Ale pokiaľ nie ste jedným z tých zriedkavých jedincov, navrhujem, aby ste sa vrátili do reality, odkiaľ sa berie Vaše jedlo, a kde možnosti na redukovanie utrpenia zvierat skutočne existujú.

 

Správanie a morálka

argue

 

„Mám rád mäso. Slanina mi chutí a chcem Ti to šplechnúť rovno do tváre.

Pri jedení mäsa sú však vraždené zvieratá, ktoré sú schopné cítiť strach, bolesť, radosť, tvoriť vzťahy a báť sa o svoje mláďatá. Sme vyspelá civilizácia a neriaďme sa už len primitívnym pudom – chuťou. Mäso ako strávitelná hmota je kalorická, bohatá na tuky a ďalšie látky a človek má chuť na mäso, aby sa v prírode vedel zásobiť, a tak zvýšil svoje šance na prežitie. To však neznamená, že to dokáže len mäso. Máme na výber a kalorické jedlá existujú aj v rastlinnej forme. Preto vegáni radšej zvolia rozumnejšiu cestu a namiesto mäsa si dajú niektoré z vegánskych jedál, ktoré takisto obsahujú všetky dôležité látky a zároveň veľmi chutia. A neobjednajú si ďalšie zotročenie končiace smrťou.

argue

 

„Nemám rád vegetariánov.“ (Argument typu: „Nemám rád vegetariánov.“)

Tento argument je skutočne pochopiteľný. Stať sa vegánom (pre mnoho ľudí) vyžaduje odhodlanie. Po čase však pri možnosti vybrať si medzi brokolicou a cheeseburgerom, neváhame, keď je na nás rozhodnúť sa. Vyvinuli sme sa, aby sme sa dožadovali tuku, cukru a soli, ktoré sa dajú všeobecne ťažšie získať v prírode a sú potrebné pre naše optimálne prežitie. Je to malý zázrak, že spoločnosť s radosťou plní naše prirodzené chute nekonečnou zásobou, vždy keď dostaneme nutkanie najesť sa. Nie je to však o uspokojovaní našich chuťových buniek. Je to o ľudskosti, ktorú ukážeme iným živým bytostiam.

argue

 

„Ty zabíjaš rastliny, aby si prežil, v čom je teda rozdiel? (Argument typu: „Vrieskajúce mrkvy!“ )

Fakty: rastliny nemajú nervový systém ani inú štruktúru, ktorá zabezpečuje vnímanie bolesti. Vymyslený výskum z 19. storočia, pseudoveda a ani akékoľvek množstvo zbožných prianí nezmení túto skutočnosť. Navyše, viac rastlín je použitých na kŕmenie zvierat, nie ľudí, takže tým, že ste vegáni, ešte stále zabíjate menej rastlín, ako keď ste mäsožravci.

argue

 

„Staráš sa viac o utrpenie zvierat ako o utrpenie ľudí!“ (Argument typu: „Ľudia sú schopní venovať sa v tom istom čase len jednej veci.“)

Ľudské a zvieracie utrpenie je spojené viac, ako by sme si mohli myslieť. Nie je možné sústrediť sa na jedno bez toho, aby sme sa sústredili aj na druhé. Množstvo ľudského utrpenia je spojené s tým, že ľudia nemajú prístup k zdrojom pre život ako jedlo, voda a prístrešie. Zvierací priemysel tieto zdroje ukrojuje pre zvieratá, predovšetkým jedlo a vodu. Tým, že míňame peniaze a zdroje, aby sme kŕmili zvieratá určené na konzumáciu (hlavne v západných krajinách), kradneme ich tým ľuďom, ktorí to potrebujú najviac. Taktiež to, že uprednostňujeme ľudí pred zvieratami, predstavuje oddeľovanie druhov, predsudky voči jednému zvieraťu oproti inému. Ľudia, ktorí si myslia, že utrpenie človeka je dôležitejšie ako utrpenie zvierat, ignorujú fakt, že „bolesť, je bolesť“.

argue

 

„Prečo by som sa mal starať o konzumáciu zvierat? Veď to je to, na čo sú určené. Prečo by mali mať práva?“ (Argument typu: „Zvieratá nie sú ľudia, a tak ma ich utrpenie nezaujíma.“)

Mnoho ľudí by sa cítilo nepríjemne, keby videlo, ako trpí domáce zviera ako mačka alebo pes, a neublížilo by im, ale nezamýšľa sa nad tým, že konzumuje zvieratá. Farmárske zvieratá cítia bolesť a emocionálny stres takisto ako ľudia, a jednoznačne rovnako ako domáce zvieratá. Ich utrpenie nie je menej intenzívne len preto, lebo nehovoria anglickým jazykom, nechodia po zadných nohách alebo s nami nebývajú v domácnosti. To, že si užívame chuť niektorých zvierat, neznamená, že ich môžeme slobodne zjesť, kedykoľvek sa nám zažiada. Ľudia, ktorí veria v práva zvierat, veria v to, že všetky zvieratá majú cenu bez ohľadu na to, ako môžu človeku poslúžiť. Je to viera, že každá bytosť má právo žiť bez bolesti a utrpenia. Zvieratá sem neboli „dané“ s nejakým zámerom. Zdieľajú s nami planétu a my nemáme žiadne právo zapríčiňovať ich utrpenie pre naše potešenie.

argue

 

„Svoje mäso som ulovil a využil som každý zub, šľachy a vlákna, takže nič nevyjde nazmar.“ (Argument typu: „Pozrite na mňa, aký som priateľ prírody, keď som zložil ďalšiu obeť s pomocou najnovších technológií.“)

Lovci SÚ na tom morálne lepšie ako konzumenti mäsa, ktorí nelovia. Koniec koncov, nelovci, ktorí jedia mäso, sa spoliehajú na úhľadne zabalené mäso od lovcov, bez náznaku, že by sa na tej krutosti podieľali. Mäsožravci, ktorí kritizujú lovcov sú pokrytci. S výnimkou zvierat, ktoré žijú v klietke, lovené zvieratá mali možnosť spoznať radosť voľného života (aspoň na chvíľu). To nie je prípad z bitúnku. Hoci je lovec bezohľadný a je svedkom bolesti zvieraťa, nie je ako spotrebiteľ zo supermarketu, ktorý sa starostlivo izoluje od agónie umierajúceho zvieraťa a jednoducho si užíva život. Na každého lovca, ktorý tvrdí, že použije všetky časti ulovenej koristi, existujú tisíce ďalších, ktorí skonzumovali len niektoré zo svalov a príležitostne si zavesili ulovenú hlavu na svojej stene.

argue

 

„Ako lovec som zaplnil miesto prirodzených predátorov, ktorí vymizli. Stenčili sme stádo, len najsilnejší prežije, takže nie je žiaden hlad. (Argument typu: „Robím im vlastne láskavosť tým, že vystrelím dieru do ich tiel a stopujem ich krvavé stopy, keď sa snažia odplaziť preč pred smrťou.“)

Po prvé, ak ich zaujíma to, že vymizli prirodzení predátori, mali by sa snažiť, aby sa zastavil lov týchto predátorov a vrátila sa prirodzená rovnováha!

Po druhé, a čo je dôležitejšie, oni v skutočnosti týchto predátorov nenahrádzajú. Prirodzení predátori hľadajú „jednoduché zabitie“. Vyberajú si mladé, slabé, skľúčené a choré jedince. Toto je jednoduché zabitie. Nezameriavajú sa na silných, ktorí im môžu jednoducho uniknúť. Tieto silné jedince prežívajú a rozmnožujú sa. Pretože len silní prežijú kvôli rozmnožovaniu, gény týchto jedincov prechádzajú na ich potomkov, a tým sa posilňuje ich genofond. Lovci však nehľadajú jednoduché zabitie. Hľadajú „zabitie pre trofej“. Ide im len o peniaze a najväčšie parohy. Toto zabíjanie oslabuje genofond, pretože najzdravšie jedince sú „vytriedené“ a plodiť ostávajú tie slabšie. Napokon, hladovanie predstavuje prirodzenú cestu na dosiahnutie toho, aby stádo ostalo v rovnováhe s dostupnými zdrojmi. Je to smutné (hlavne, ak sú príčinou ľudia), ale ide o krátkodobú podmienku, ktorá končí hneď, ako je dosiahnutá rovnováha. Dokázali sme, že argumenty týchto „honosných“ a „prírodu milujúcich“ lovcov sú slabé a falošné, kladiem otázku: „Aký teda máte dôvod loviť?“

argue

 

„Je nemožné vyhnúť sa každej molekule zvieracích produktov, tak prečo sa vlastne snažiť?“ (Argument typu: „Ak je vanička s vodou špinavá, vyhodím s ňou aj dieťa.“)

JE nemožné byť absolútne „čistý“ vegán. Ide o nastavenie jedinca na zlyhanie (prestanete riadiť auto zo strachu, že zraníte nejaký hmyz?). Ale byť „čistým“ vegánom nie je v skutočnosti cieľom väčšiny z nás. Cieľom je redukovať utrpenie zvierat čo najviac, ako je to možné. Vegánska strava, dodržiavaná v čo najväčšej miere, je jednoducho jeden (dôležitý) nástroj na dosiahnutie toho, aby to skončilo. Ak sa človek rozhodne, že chce pomáhať redukovať utrpenie zvierat tým, že bude mať „bezmäsité pondelky“ alebo tým, že vyradí úplne hovädzie či bravčové mäso, je to úžasný prvý krok! Potom, po nejakej chvíli, iný bezmäsitý deň alebo vynechanie ďalšieho druhu mäsa. Táto pomalá metóda funguje pre mnohých ľudí a môže fungovať aj pre Vás. V mojom prípade bolo jednoduchšie prejsť na vegánstvo naraz, ale to po dobrej skúsenosti ako byť vegetarián, ktorý je vajcia/mliečne výrobky. Vedel som, že sa môžem stať vegánom bez ďalších ťažkostí.

argue

 

„Percento ľudí, ktorí sú vegáni je také malé, že nemôžu zaznamenať nejakú zmenu.“ (Argument typu: „Načo sa vôbec snažiť, je to len kvapka v mori, koho to zaujíma.“)

Skutočne ani neviem, kde začať. Nemusíte asistovať pri všetkých charitatívnych snaženiach, však? Myslím, veď ste len jedným z mnohých – čo môžete urobiť? Domnievam sa, že ani nevolíte v prezidentských voľbách, pretože koniec koncov je to len kvapka v mori. Načo sa vzrušovať? Načo kŕmiť vlastné deti? Veď je ich predsa na svete toľko! Načo práve tie Vaše majú byť na tejto planéte? K čomu vlastne môžu prispieť? Napríklad v Izraeli je už vyše 13 % vegánov alebo vegetariánov, v Nemecku je 9 % vegetariánov a vegánov. Myslíte si, že neznížili dopyt na bitúnkoch? Znížili.

argue

 

„Vegáni majú svätuškársky postoj. Je to kult – ako náboženstvo. Pcháte morálku do našich krkov.“ (Argument typu: „Nemám rád posla, tak ignorujem aj správu.“)

Áno, vegáni sú zapálení ohľadom voľby, ktorú si vybrali. Cítia, že je to morálny a etický imperatív, aby zvieratá netrpeli úmyselne alebo z nedbanlivosti zo strany človeka. Zvieratá viac nemusia trpieť pre našu samoľúbosť alebo potešenie. Bodka. Ak niekto napáda niečo, o čom si myslíme, že je morálny imperatív, postavíme sa a povieme, že je to zlé. Pamätaj, je to správanie, ktoré sa nám hnusí, nie človek. Sme frustrovaní, keď vidíme, ako si ľudia vybrali inú cestu po zistení pravdy. Keď vidíme, ako hýčkajú svojich psov a nikdy by im neublížili, no súčasne hltajú šunku vyrezanú z iného zvieraťa, ktoré bolo možno citlivejšie a múdrejšie ako ten pes. Niektorých z nás toto pokrytectvo poburuje a snažia sa zvýšiť povedomie v jedení mäsa.

Na rozdiel od toho, čo si myslíte, väčšina vegánov nahlas nehovorí o svojom jedle, ale občas sa môže rozhodnúť vzdelávať tých, čo jedia mäso, o svojej voľbe. To by sa malo dotknúť citlivého miesta, s najväčšou pravdepodobnosťou vzhľadom k tomu, že konzumenti mäsa si želajú zostať v nevedomosti o hroznej pravde o ich mäse. Pokiaľ si môžu kúpiť kúsky mäsa balené niekde ďaleko, nemusia čeliť pravde, koľko bolesti to zapríčinilo, a tak môžu pokračovať v uspokojovaní svojich chuťových buniek. Vegáni to vidia ako sebecké a nemorálne konanie. Ako by sme mohli nepovedať NIČ? Je to naša absolútna povinnosť hovoriť za zvieratá. Pre nás je to to isté, ako by sme videli na chodníku psa, ktoré zneužíva nejaké dieťa. Neprešli by sme jednoducho okolo, akoby sa nás to netýkalo a očakávame, že každý civilizovaný človek by pri takej očividnej krutosti zasiahol.

argue

 

„Ja ich len chytím a pustím, keď chodím na ryby. Okrem toho, ryby necítia bolesť.“ (Argument typu: „Nemôžu cítiť bolesť, pretože ich nepočujem kričať, keď som im strčil háčik cez mäso ich tváre a vytiahol ich plnou váhou ich tela, proti ich vôli, do prostredia, kde nemôžu dýchať.“)

Veda nás uisťuje o tom, že ryby cítia bolesť. A pamätajú si ju. Rybári často hovoria, že ju necítia kvôli tomu, že sú studenokrvné, ignorujúc fakt, že úprava kontroly teploty v zvieratách nemá nič spoločné s pociťovaním bolesti. Taktiež sa niekedy snažia nerozumne tvrdiť, že zvieratá nemôžu cítiť bolesť tak ako ľudia, keďže nemajú taký veľký mozog ako my. Veda sa stále snaží pochopiť myseľ rýb, nedržiac sa týchto nezmyselných tvrdení.

Len preto, že ryby umierajú v tichu, neznamená, že netrpia. Rybe trvá 20 minút, kým umrie v teplom počasí a ešte dlhšie za chladného dňa. Ak nie je akceptovateľné zabiť kravu pomalým utopením, prečo by mala ryba trpieť podobným osudom? Kým „humánne“ zabíjanie zvierat pre ich mäso je len marketingový mýtus, pri rybách sa o pretvárku ani neusilujú. Ryby sa zatiaľ snažia a lapajú po dychu, kým nezomrú. „Chytiť a pustiť“ rybári len odkladajú ich smrť na neskôr. Mnoho rýb bude trpieť a umrie, niekedy niekoľko hodín po tom, akonáhle vinník opustí scénu. Štúdie ukazujú, že tretina, polovica, a niekedy aj viac rýb môže zomrieť v sieti. Ryby ulovené počas turnajov podstupujú najväčšie riziko úmrtia, pretože sú často opakovane chytené v ten istý deň.

Poškodenie od háčikov, únava a niekedy nadmerný tlak, keď sú ryby vytiahnuté na povrch, to všetko spôsobuje stratu života. Samotná trauma odchytu, a to aj na krátku dobu, môže zapríčiniť smrť.

Pre viac informácií a výskumy: http://www.fishpain.com

 

Finálna poznámka pre mäsožravcov: všetci vegáni chcú odstrániť utrpenie. Bodka. Ak viete o inej ceste, ako účinne redukovať utrpenie zvierat, ktoré je VIAC efektívne než bojkotovanie ich produktov a snaha hlasno hovoriť proti využívaniu, tak to šírte ďalej. Inak nie sú Vaše argumenty nič iné len výhovorky, prečo ďalej jesť mäso. Všetko z toho sme už dávno predtým počuli – a stále sú to len výhovorky. Ak nepreukážete AKÚKOĽVEK vôľu byť otvorení idei vegánstva, tak len mrháte svojím i naším časom. Zatvárajte oči pred utrpením a bolesťou a kráčajte ďalej.

Teoreticky, verím, že je našou morálnou povinnosťou redukovať utrpenie, kdekoľvek a kedykoľvek je to možné. Rozumiem, že nie je reálne úplne ho eliminovať, je však pre mňa dôležité vedomie, že je vynaložené aspoň nejaké úsilie. Ide o významnú zásadu mojej osobnej filozofie. Každý sa musí rozhodnúť sám za seba, koľko je ochotný urobiť, aby dosiahol cieľ. Abstinenciu od využívania zvierat (vegánstvo) považujem za najrozumnejší, jednoduchý, bezpečný a efektívny akt, ktorý môže podniknúť každý. Nie je dôvod sa tomu brániť.

 

Referencie

Zdravie:

1) The American Dietetic Association, „Position of the American Dietetic Association and Dieticians of Canada: Vegetarian Diets,“ Journal of the American Dietetic Association 103 (2003): 748-65.

2) American Heart Association, „Heart Disease and Stroke Statistics,“ 2009.

3J.C. LaRosa, „Low-Density Lipoprotein Cholesterol Reduction: The End Is More Important Than The Means,“ American Journal of Cardiology 100 (2007): 240-2.

4) R.L. Phillips et al., „Coronary Heart Disease Mortality Among Seventh-Day Adventists With Differing Dietary Habits: A Preliminary Report,“ American Journal of Clinical Nutrition 31 (1978): S191-8.

5) M. Thorogood et al., „Plasma Lipids and Lipoproteins in Groups With Different Dietary Practices Within Britain,“ British Medical Journal 295 (1987): 351-3.

6) Dean Ornish et al., „Can Lifestyle Changes Reverse Coronary Heart Disease?“ The Lancet 336 (1990): 624-6.

7) Lawrence H. Kushi et al., „American Cancer Society Guidelines on Nutrition and Physical Activity for Cancer Prevention: Reducing the Risk of Cancer With Healthy Food Choices and Physical Activity,“ CA Cancer Journal for Clinicians 56 (2006): 254-81.

8) J. Chang-Claude et al., „Mortality Pattern of German Vegetarians After 11 Years of Follow-Up,“ Epidemiology 3 (1992): 389-91.

9) Jessica Heslam, „Don’t Have a Cow, Man: Docs: Meat Hikes Cancer Risk by up to 50 Percent,“ Boston Herald 12 Jan. 2005.

10) R. Sinah et al., „Meat and Meat-Related Compounds and Risk of Prostate Cancer in a Large Prospective Cohort Study in the United States,“ American Journal of Epidemiology 9 (2009): 1165-77.

11) Yale University, „Animal-Based Nutrients Linked With Higher Risk of Stomach and Esophageal Cancers,“ news release, 15 Oct. 2001.

12) Daniel DeNoon, „Diet Linked to Non-Hodgkin’s Lymphoma: Lots of Meat, Saturated Fat, Dairy May Raise Risk,“ WebMD Medical News 9 Mar. 2004.

13) China View, „Processed Meat May Cause Pancreatic Cancer,“ Xinhua News 22 Apr. 2005.

14) Centers for Disease Control and Prevention, „Foodborne Illness,“ Department of Health and Human Services, 11 Oct. 2005.

15) Johns Hopkins Bloomberg School of Public Health, „Drug-Resistant Bacteria on Poultry Products Differ by Brand,“ Johns Hopkins Public Health News Center 16 Mar. 2005.

16) „How Safe Is That Chicken? Most Tested Broilers Were Contaminated,“ Consumer Reports Jan. 2010.

17) Organic Consumers Association, „Drug-Resistant Bacteria Found in U.S. Meat,“ Reuters Medical News, 24 May 2001.

18) Dave DeWitte, „Report Urges USDA to Accelerate Study of Livestock Antibiotic Risks for Humans,“ The Gazette 26 May 2004.

19) Bette Hileman, „Arsenic in Chicken Production,“ Chemical and Engineering News 85 (2007): 34-5.

20) Hileman.

21) Agency for Toxic Substances and Disease Registry, „ToxFAQs for Polychlorinated Biphenyls (PCBs),“ 11 Sept. 2007.

22) Susan Schantz et al., „Impairments of Memory and Learning in Older Adults Exposed to Polychlorinated Biphenyls via Consumption of Great Lakes Fish,“ Environmental Health Perspectives June 2001.

23) U.S. Department of Health and Human Services and U.S. Environmental Protection Agency, „What You Need to Know About Mercury in Fish and Shellfish,“ brochure, Mar. 2004.

24) Campbell, T. Colin, and Campbell, Thomas M. Chinese Academy of Preventive Medicine, Cornell University, and the University of Oxford. „The China Study“. BenBella Books, 2005.

 

Citlivosť a inteligencia zvierat:

Jonathan Leake, „Cows Hold Grudges, Say Scientists,“ The Australian 28 Feb. 2005.

„New Slant on Chump Chops,“ Cambridge Daily News 29 Mar. 2002.

„Scientists Highlight Fish ‘Intelligence,'“ BBC News, 31 Aug. 2003.

Valerie Elliott, „Why Did the Chicken Cross the Road?“ Times Online 18 Mar. 2005.

 

Dopad na životné prostredie:

Marlow Vesterby and Kenneth S. Krupa, „Major Uses of Land in the United States, 1997“ Statistical Bulletin No. 973, U.S. Department of Agriculture, 1997.

Theo van Kempen, „Whole Farm Water Use,“ North Carolina State University Swine Extension, Jul. 2003.

Rick Grant, „Water Quality and Requirements for Dairy Cattle,“ NebGuide, Cooperative Extension, Institute of Agriculture and Natural Resources, University of Nebraska-Lincoln, 1996.

Marcia Kreith, „Water Inputs in California Food Production,“ Water Education Foundation, 27 Sept. 1991.

„EPA Progress Report 2002, Pacific Southwest Region,“ Environmental Protection Agency Apr. 2002.

Jennifer M. Fitzenberger, „Dairies Gear Up for Fight Over Air,“ Fresno Bee 2 Aug. 2005.

 

Rybárstvo:

Many links and references to scientific literature is found here: http://www.fishpain.com

Reilly, 2008, Behavioural analysis of a nociceptive event in fish: Comparisons between three species demonstrate specific responses, Applied Animal Behaviour Science, 114, pp. 248-259

Roques, 2010, Tailfin clipping, a painful procedure: Studies on Nile tilapia and common carp, Physiology & Behavior, 101, pp. 533-540.

Sneedon, 2011, Pain Perception in Fish Evidence and Implications for the Use of Fish, Journal of Consciousness Studies, 18, No. 9-10, pp. 209-29

Rodriguez, F., C. Broglio, E. Dtiran, A. Gomez, and C. Salas C, ‘Neural Mechanisms of Learning in Teleost Fish’, in C. Brown, K. Laland, and J. Krause (eds). Fish Cognition and Behaviour (Oxford: Blackwell, 2006), 243-77.

Rink, E. & Wullimann, M.F. (2004) Connections of the ventral telencephalon (subpallium) in the zebrafish (danio rerio), Brain Research, 1011, pp. 206-220.

Chcem byť informovaná/ý o vegánskom dianí:
informacie o veganstve
[newsletter_form]

 

Leave a Reply