Prečo WHO zaradilo mäso medzi karcinogénne látky?

Prečo WHO zaradilo mäso medzi karcinogénne látky?

Mnohí z nás si už určite všimli, že Svetová Zdravotnícka Organizácia (WHO) zaradila niektoré druhy mäsa medzi látky karcinogénne pre ľudí. Túto informáciu máme prevažne z internetových memov, prípadne článkov, ktoré neposkytujú žiadne bližšie informácie, ako to už vo väčšine médií býva. Preto by mohlo byť zaujímavé si o tomto rozhodnutí zistiť trochu viacej informácii. Tento článok si kladie za úlohu priblížiť okolnosti, ktoré viedli ku zaradeniu niektorých druhov mäsa medzi látky karcinogénne pre ľudí. Existuje veľa iných štúdii a stanovísk organizácii, že konzumácia mäsa môže viesť ku rakovine (a iným zdravotným problémom), avšak v tomto článku bude sústredená pozornosť iba na hore uvedený prípad.
Najväčšia časť informácii bola čerpaná z článku [1] uverejneného v renomovanom časopise o medicíne The Lancet. Ak by ste sa chceli o tejto téme dozvedieť viac, určite si prečítajte spomínaný článok, v ktorom nájdete tiež citácie ku ďalším štúdiám, ktoré boli skúmané (citácia je uvedená na konci článku).

V októbri 2015 sa v „International Agency for Reserch on Cancer“ (IARC) zišlo 22 vedcov z 10 rôznych krajín, aby spoločne vyhodnotili karcinogenitu konzumácie červeného1 a spracovaného2 mäsa. Bolo preskúmaných vyše 800 epidemiologických štúdii z rôznych kontinentov a krajín. Na začiatku bolo potrebné všetky dostupné štúdie pretriediť a priradiť im určitú váhu. Najväčšia váha bola prisudzovaná kohortovým3 štúdiám, ktoré sledovali veľkú a reprezentatívnu vzorku ľudí. Veľmi dôležitým faktorom bolo aj to, či štúdia hodnotí samostatne červené a spracované mäso a či poskytuje kvalitné kvantitatívne dáta. Skúmané štúdie, ktorým bola prisudzovaná väčšia váha, tiež zohľadňovali ostatné potenciálne príčiny rakoviny, ktoré mohli pôsobiť zmätočne pri vyhodnocovaní.

Najväčšia časť posudzovaných štúdii, sledovala spojitosť s kolorektálnym karcinómom, ale boli dostupné aj dáta, ktoré sledovali spojitosť s ďalšími 15 typmi rakoviny. Bolo posudzovaných 14 kohortových študií, ktoré sledovali spojitosť medzi konzumáciou červeného mäsa a kolorektálnym karcinómom. V polovici týchto prípadov bola jasne viditeľná asociácia s malou a veľkou konzumáciou červeného mäsa. Medzi týmito dátami bola aj štúdia z 10 Európskych krajín ktorá zahŕňala ľudí konzumujúcich širokú škálu množstva červeného mäsa a veľké štúdie vo Švajčiarsku a Austrálii (tieto dáta boli relatívne nové, cca rok 2005). Z ďalších analyzovaných štúdii bola viditeľná aj pozitívna asociácia medzi konzumáciou červeného mäsa a rakovinou pankreasu a prostaty.

Ďalších  7 z 15 informačných case-control štúdií4 objavilo pozitívnu asociáciu medzi kolorektálnym karcinómom a malou kontra veľkou konzumáciou červeného mäsa. Bola urobená meta-analýza5 10 kohortových štúdii, ktorá zistila zvýšenie rizika kolorektálneho karcinómu o 17 % na každých 100 g červeného mäsa denne a zvýšenie rizika o 18 % na každých 50 g spracovaného mäsa denne.[2]

Spomedzi 18 kohortových štúdii, ktoré poskytovali relevantné dáta, 12 objavilo spojitosť medzi kolorektálnym karcinómom a konzumáciou spracovaného mäsa. Tieto dáta pochádzali z rokov 2005 až 2015. Ďalšie podporné dôkazy plynuli zo 6 z celkom 9 informačných case-control štúdií. Konzumácia spracovaného mäsa bola v iných štúdiách spojená tiež s rakovinou žalúdka.

Výsledkom bolo, že: „Na základe veľkého množstva dát a neustálej spojitosti kolorektálneho karcinómu s konzumáciou spracovaného mäsa naprieč štúdiami s rôznymi populáciami, čo by urobilo náhodu, odchýlku alebo chybu nepravdepodobným vysvetlením tejto spojitosti, prevažná časť Pracovnej skupiny uznala, že existujú dostačujúce dôkazy toho, že konzumácia spracovaného mäsa je pre ľudí karcinogénna.“ Na základe skúmaných dát nebolo možné prehlásiť spojitosť s konzumáciou červeného mäsa na rovnakom stupni spoľahlivosti, a teda Pracovná skupina mohla iba prehlásiť, že existujú limitované dôkazy, ktoré potvrdzujú karcinogenitu konzumácie červeného mäsa pre ľudí.

Mechanistické dôkazy karcinogenity pre červené mäso boli vyhodnotené ako silné a karcinogenity pre spracované mäso ako mierne. Tieto dôkazy sa týkali najmä tráviacej sústavy. Vierohodnosť týchto pozorovaní potvrdila aj meta-analýza, ktorá v roku 2013 objavila štatisticky dôležitú spojitosť medzi konzumáciou červeného a spracovaného mäsa a kolorektálnym adenómom.[3] Medzi výskumami, ktorými sa Pracovná skupina zaoberala, bola aj štúdia, ktorá zistila zvýšenie bakteriálnej mutagenity ľudského moču následkom konzumácie dobre uvareného mäsa a tri intervenčné štúdie6 na ľuďoch, ktoré zaznamenali spojitosť medzi konzumáciou červeného a spracovaného mäsa a zmenou markerov oxidačného stresu v stolici, moči a krvi. Hore uvedené zistenia boli potvrdené aj mnohými inými dôkazmi.

Na základe týchto všetkých relevantných dát, ktoré zahŕňali dôležité epidemiologické dáta a silné mechanistické dôkazy, klasifikovala Pracovná skupina konzumáciu spracovaného mäsa ako karcinogénnu pre ľudí (Group 1), s najväčším dôrazom na kolorektálny karcinóm. Bola však evidovaná aj spojitosť s rakovinou žalúdka. Konzumáciu červeného mäsa klasifikovala táto skupina  ako pravdepodobne karcinogénnu pre človeka (Group 2A), ale bola tiež nájdená súvislosť s rakovinou pankreasu a rakovinou prostaty.

Skupiny, ktoré klasifikujú karcinogenitu podľa IARC

Group 1
Karcinogénne pre ľudí
Group 2A
Pravdepodobne karcinogénne pre ľudí
Group 2B
Možno karcinogénne pre ľudí
Group 3
Neklasifikované z hľadiska karcinogenity pre ľudí
Group 4
Pravdepodobne nekarcinogénne pre ľudí
,.Majo
———————

1) Červené mäso: Neošetrené mäso cicavcov, zväčša konzumované po varení

2) Spracované mäso: Mäso spracované solením, konzervovaním, fermentovaním, údením a inými procesmi, ktoré zlepšujú chuť, či jeho stráviteľnosť.

Konzervovanie a údenie mäsa vedie napríklad ku tvorbe N-nitro zlúčenín (NOC) a polycyklických aromátov (PAH). Varenie mäsa môže viesť ku tvorbe karcinogénov ako napríklad heterocyklických aromátov amínu (HAA) ale tiež PAH.

3) Kohortová štúdia: Štúdia založená na dlhodobom pozorovaní veľkej vzorky, napr. ľudí (táto vzorka sa nazýva kohort), ktorí na počiatku nemajú skúmanú chorobu. Skúma sa kauzálne spojenie medzi sledovanou expozíciou a sledovanou chorobou.

4) Case-control štúdia: Štúdia založená na porovnávaní skupiny, ktorá trpí skúmanou chorobou (výstupná premena) a taktiež vhodnej (kontrolnej) skupiny, ktorá touto chorobou netrpí, ale je podobná. Je skúmaný vzťah subjektov zo skupiny s výstupnou premenou, ale tiež kontrolnej skupiny s podozrivým rizikovým faktorom. Sleduje sa najmä to, ako často je tento faktor prítomný u  jednotlivých skupín.

5) Meta-analýza: Štatistická analýza väčšieho počtu v minulosti publikovaných štúdií. Jej veľká výpovedná hodnota je daná rozsiahlym množstvom vstupných dát, ktoré však musia byť relevantné. Z toho dôvodu sa pred samotným štatistickým vyhodnocovaním urobí pretriedenie skúmaných analýz podľa stanovených kritérii kvality.

6) Intervenčné štúdie: Experimentálny typ štúdie (na rozdiel od hore uvedených observačných štúdii, v ktorých pozorovateľ priamo nezasahuje), kde sa testuje efekt liečebnej, či preventívnej intervencie.

 

[1] BOUVARD, Véronique, Dana LOOMIS, Kathryn Z GUYTON, Yann GROSSE, Fatiha EL GHISSASSI, Lamia BENBRAHIM-TALLAA, Neela GUHA, Heidi MATTOCK a Kurt STRAIF, a spol. Carcinogenicity of consumption of red and processed meat [online]. 16.október2015n. l. [cit. 2015-11-07]. DOI: http://dx.doi.org/10.1016/S1470-2045(15)00444-1 Share on mendeley. Dostupné z: http://www.thelancet.com/journals/lanonc/article/PIIS1470-2045%2815%2900444-1/fulltext

[2] Chan, D. S. M., Lau, R., Aune, D., Vieira, R., Greenwood, D. C., Kampman, E., & Norat, T. (2011). Red and Processed Meat and Colorectal Cancer Incidence: Meta-Analysis of Prospective Studies. PLoS ONE, 6(6), e20456. http://doi.org/10.1371/journal.pone.0020456

[3] Aune, D, Chan, DS, Vieira, AR et al. Red and processed meat intake and risk of colorectal adenomas: a systematic review and meta-analysis of epidemiological studies. Cancer Causes Control. 2013; 24: 611–627