Prínos vegánov pre okolité prostredie

Prínos vegánov pre okolité prostredie

Priemerný mäsožravec za svoj život zje viac ako 11,000 zvierat. Za každým hovädzím steakom alebo kuracím stehnom stojí však enormné znečisťovanie a plytvanie pôdou, vodou, energiou a taktiež dochádza k značným klimatickým zmenám.

Ak naozaj chceme znížiť vplyv ľudí na životné prostredie, potom najjednoduchšou a najlacnejšou vecou, ktorú môže ktokoľvek z nás urobiť je jesť menej mäsa.

S rastúcim počtom populácie a hladujúcim obyvateľstvom je extrémne urgentné prehodnotiť náš vzťah k zvieratám.

Dôvodov prečo sme sa stali vegánmi je veľa. Ale asi ten najdôležitejší je, že svojím správaním a prístupom meníme svet a životný cyklus v ňom.

vegan rabbitAko vegán znižujete produkciu rôznych škodlivých splodín viac ako keby ste vymenili svoje veľké terénne auto za úsporný ekologický hybrid. 

Živočíšne produkty spôsobujú viac škody ako výroba stavebných materiálov ako piesok, cement, plasty alebo kovy.

Biomasa a výlučky hospodárskych zvierat sú tak nebezpečné ako fosílne palivá.

Je to možné?

Vegáni zachraňujú planétu

1. Klimatické zmeny

Živočíšna výroba kladie oveľa väčšie nároky na životné prostredie ako poľnohospodárstvo zamerané na čisto rastlinnú výrobu. Na mnohé prejavy súčasnej ekologickej krízy významnou mierou vplýva aj poľnohospodárstvo produkujúce živočíšne produkty.

Nevegáni skonzumujú v priemere 230 miliónov zvierat ročne, čo je dvakrát viac ako pred 30-timi rokmi. Chov je zameraný najmä na 4 druhy zvierat – kuratá, kravy, ovce a ošípané. Každý druh spotrebuje určité množstvo vody a jedla, vylučuje metán a iné plyny a produkuje hory fyzického odpadu.

Ako veľmi vplýva konzumácia mäsa na náš ekologický systém? Čísla sú vysoké. Len v roku 2006 organizácia UN v správe Lifestocks Long Shadow (v preklade Dlhý tieň dobytka) uviedla, že emisie z chovu hospodárskych zvierat predstavovali až 18 % z celku, čo je viac ako autá, lietadlá a všetky ostatné formy dopravy dokopy.

Ak by každý dokázal žiť aspoň jeden deň bez mäsa, znížil by sa objem karbónových emisií.

Živočíšna výroba produkuje 9% celkových celosvetových emisií CO2 – oxidu uhličitého. Ďalej produkuje až 35% z celkového celosvetového objemu emisií oxidu dusíka. Tie majú až 296-krát väčší vplyv na vznik skleníkového efektu ako oxid uhličitý. Väčšina skleníkových plynov sa do ovzdušia uvoľňuje z hnoja.

Až 34% celkového objemu emisií čpavku  produkuje práve živočíšna výroba. Amoniak prispieva k vzniku kyslých dažďov. (Napr. v Holandsku vznik kyslých dažďov zo 45% spôsobujú poľnohospodárske praktiky živočíšnej výroby.)

2. „Ukrajovanie“ z úrodnej pôdy

Očakávaný nárast ľudskej populácie, zvýšená konzumácia mäsa, najmä v rozvojových krajinách, a globálna spotreba je na ceste zdvojnásobiť sa za nasledujúcich štyridsať rokov a vedie tak matičku Zem ľudovo povedané dolu vodou.

Koľko potravy vypestujeme nie je limitované len množstvom pôdy ale aj tým, akú potravu konzumujeme.

Bangladéšska rodina žijúca na ryži, fazuli, zelenine a ovocí vyžije na 1 akre (4046,85m2) pôdy alebo menej, kým priemerný američan, ktorý konzumuje asi 123 kg mäsa ročne potrebuje 20x toľko.

Skoro 30 % zo svetového pôdneho fondu zaberajú hospodárske zvieratá. Asi miliarda ľudí hladuje každý deň. Dobytok konzumuje väčšinu objemu svetového obilia. Štúdia z Cornellovej univerzity zistila, že okolo 13mil. ha americkej pôdy sa využíva na pestovanie zeleniny, ryže, ovocia, zemiakov a fazule, ale 302mil. ha na chov a kŕmenie dobytka. Hlavným problémom teda je, že dobytok sa tak ukazuje ako neefektívny konverter obilnín na mäso. Napr. brojlery skŕmia 3,4 kg obilnín na 1 kg mäsa, ale ošípané potrebujú 8,4 kg na 1 kilo mäsa, ktoré sa ocitne na tanieri nevegána.

Podľa výpočtov ďalšej štúdie by sme mohli nakŕmiť 2x viac ľudí ako teraz, ak by obilniny používané na kŕmenie hospodárskych zvierat v západných krajinách boli pestované pre ľudí a konzumované priamo ľuďmi.

3. Plytvanie vodou

Pochutnávate si na krvavom steaku či pijete kravské mlieko, konzumujete aj vodu, ktorú tieto zvieratá spotrebovali na prežitie a rast.

1 kg hovädziny = 19 850 l vody

1 liter mlieka = 1000 litrov vody

So 70 % sú potraviny a poľnohospodárstvo najväčšími spotrebiteľmi vody. Asi 10% sa používa v domácnostiach a 20% v priemysle. Ak bude dopyt po mäse neustále narastať, bude stále menej a menej vody dostupnej pre rastlinnú výrobu a ľudstvo samé.

Bohaté krajiny ako Saudská Arábia, Líbia, Južná Afrika, či Anglicko prišli na to, že je pre nich výhodnejšie chovať dobytok v chudobných krajinách a uchovávať tak svoje zdroje pitnej vody a teraz skupujú alebo si prenajímajú milióny hektárov pôdy v Etiópii a iných krajinách. Tak prenášajú problém s nedostatkom vody z domova aj do ostatných krajín.

Ak sa zrieknete 1 kg mäsa, ušetríte viac vody, ako keby ste sa nesprchovali po celý rok.

Nevegánska diéta si vyžaduje denne okolo 15 142 litrov vody, pričom vegánska je len cca 1 136 litrov.

4. Úbytok lesov

Živočíšna výroba je hlavnou príčinou úbytku lesov, pretože vyklčovaním lesov sa získava pôda pre pastviny a pestovanie krmiva.

V potravinovej správe What’s Feeding Our Food? (Čím sa kŕmi naše jedlo?) priatelia zeme odhadujú, že 6 mil.ha lesa ročne – oblasť rovnako veľká ako Litva alebo dvakrát veľká ako Belgicko – je konvertovaná na poľnoshospodársku úžitkovú pôdu.  A samozrejme, najväčšia časť z nej sa využíva pre dobytok alebo na pestovanie kŕmnych obilnín.

5. Znečisťovanie pôdy, vody, vzduchu

Chovom dobytka a hydiny môže aj jedna jediná farma vytvoriť viac odpadu ako jedno mesto. Zvieratá totiž produkujú 130 násobne väčšie množstvo exkremnetov ako ľudia. Alarmujúce je, že výkaly hospodárskych zvierat v súčasnosti obsahujú aj enormné množstvo antibiotík, hormónov, pesticíd, baktérií, ktoré znečisťujú vodu a ničia úrodnú pôdu.

Desiatky tisícov kilometrov riek v Európe, USA a Ázii je znečistených každý rok.

Ktokoľvek z vás, kto žije v blízkosti veľkej fabriky, detailne pozná smrad, ktorý vie byť miestami neúnosný. Popri plynoch ako sú metán a CO2, kravy a ošípané produkujú aj mnohé ďalšie znečisťujúce plyny, pesticídy a výlučky spôsobené používaním antibiotík na rýchlený rast hospodárskych zvierat.

Keďže vegáni nejedia žiadne zvieratá ani živočíšne výrobky, každý vegán zachráni ročne takmer 200 zvierat.

Ľudia nemajú ani potuchy koľko zvierat každodenne umiera, pretože sa na nich testujú rôzne kozmetické výrobky, stávajú sa súčasťou šatníka v podobe kožuchov a topánok. Každú minutu je kruto a násilne zabitých niekoľko stoviek až tisícok nevinných zvierat pre ich kožu, hodváb, perie…

Pozrite sa zvieratká, ktoré zomierajú kvôli výrobe oblečenia:

silkwormPriadka morušová

Tento drobný živočích musí byť obarený zaživa aby sa získala niť, z ktorej sa potom vyrobí hodváb. Kvôli 45 gramov hodvábu musí takto drasticky zomrieť okolo 3000 priadok.

Tulene

Tulene a najčastejšie ich mláďatká sú umlátené k smrti, aby sa z ich kože mohlo vyrobiť oblečenie pre ľudí. Každoročne je tak zabitých stovky tisíc tuleňov.

Zajace

Viete odkiaľ je ten krásny sveter z angorskej vlny? Tisícky maličkým zajačích samčekov je zabitých na zajačích farmách najkrutejšími metódami.

Líšky, ovce, jahniatka, norky, bobry, psy a mačky.  Atraktívne kožuchy, čapice, šály, svetre – tieto zvieratká sú zabíjané najčastejšie kvôli nim.

Podľa organizácie ADAPTT sa kvôli jedlu zabíjajú ročne zvieratká ako – kuriatka, kačice, prasiatka, zajace, moriaky, husi, ovce, kozy, kravy. Na špici sa umiestňujú morské živočíchy od malých kreviet až po obrovské veľryby.

 150 miliárd zvierat zabitých každý rok kvôli živočínym produktom

Kliknutím na link nižšie uvidíte katastrofálne ohromujúce počítadlo množstva zabitých zvierat kvôli mäsu, vajciam či mliečnym produktom, len za dobu čo ste stačili kliknúť a otvoriť danú webstránku.

http://www.adaptt.org/killcounter.html

Myslím, že pochybnosti o tom, či byť vegánom je správne ste už dávno zahnali a je čas znížiť počet trpiacich, týraných a zabitých zvierat, v ideálnom prípade skoncovať s nezmyselným zabíjaním.

 

Leave a Reply