Spoločenské problémy vegána

Spoločenské problémy vegána

Milí vegáni,

určite ste sa dostali aj vy do situácie, kedy sa vás okolie pýtalo: „Čo vlastne ješ? Iba šaláty?“

Alebo si z vás robili srandu, že jete len trávu, stačí vás vyhnať na lúku a tam si už niečo nájdete.

„A čo koláče, dezerty, jogurty?“

„Ále, nebuď fajnovka, veď je tam len trošku mäska, to zvládneš, neumrieš.“

Vegánkou som sa stala pred piatimi rokmi. Žila som v zahraničí, kde je zdravý životný štýl otázkou číslo jedna. Nikdy som nebola mäsožrút. Chutilo mi iba biele mäsko, zväčša kuracie prsia alebo ryby. Mlieko ani vajcia mi veľa nehovorili, hoci syry som mala veľmi rada.

S narastajúcou osvetou o rastlinnej strave, po zhliadnutí pár odvážnych dokumentárnych filmov a prečítaní niekoľkých kníh o stave potravinárskeho priemyslu som sa spolu s priateľom rozhodla. Postupne sme začali z jedálnička vylučovať mäso, vajcia, syry, jogurty a zaraďovať viac listovej a inej zeleniny, ovocia, strukovín a objavovať vegánske náhrady živočísnej stravy a rastlinné pochúťky.

Ocitli sme sa medzi obrovskou a rýchlo sa rozrastajúcou komunitou usmievavých milých ľudí, plných energie.

 

PREČO?

Kvalita potravín je rôznorodá. Mlieko je len biela voda (koniec koncov, ako aj na Slovensku), kuriatka sú nadopované antibiotikami a rastovými hormónmi a rybky sú nasiaknuté ropou.

Ak by bitúnky mali sklené steny, nikto by mäsové výrobky nejedol.

 

MOJE OKOLIE

To, že nejem mäso mojich rodičov jemne pobúrilo, veď človek je všežravec. Pri ich návšteve sme sa stravovali výlučne vegánsky a spolu sme zistili, že živočísňa strava im moc ani nechýba, cítia sa akosi ľahšie a majú viac energie. A šalát sme počas ich dvojtýždennej návštevy vlastne ani nejedli.

Trošku zložitejšie to bolo pri mojej návšteve Slovenska a stretnutí s priateľmi. Pozerali sa na mňa trošku cez prsty, ale ocenili, že vyzerám lepšie. Vytvarovala sa mi postava, moja pleť sa stala jasnejšou (stratil sa ten šedý film) a neustále som frfľala, že v obchodoch nie je dosť zeleniny a ovocia :-).

Niektorí sa akoby báli až štítili ísť so mnou na obed, lebo nevedeli si predstaviť čo budem jesť a či im neurobím hanbu. Alebo sme sa dostali k otázkam typu: „Nevadí ti, že budem jesť pred tebou mäso?“ A z čoho ty máš vlastne proteín? Nedala by si si zo slaninky?“

S úsmevom na tvári som odmietla, povedala že mi to vôbec nevadí, len ma mrzí, že nemajú silu ani „gule“ na to, aby vyskúšali aspoň jeden obed/večeru nejesť mäso.

„Ja som to raz skúšal, nejesť mäso, ale bolo mi zle, cítil som sa malátne a po týždni som sa na to vykašlal.“

Moja odpoveď: „Ano, ten týždeň-dva sú prelomové. U mňa to síce tak nebolo, nemala som žiadne problémy s prechodom na výlučne rastlinnú potravu, ale každý sme iní.“

V bare to je jednoduchšie. K drinkom sa podávajú oriešky. Tie sú super. I keď musím poznamenať, že ako vegán znesiem menej alkoholu ako kedysi. Stačí mi jeden-dva drinky, namiesto troch či štyroch. A to je len ďalším prínosom, aspoň pre mňa.

 

HOLÁ HOLÁ, SALAŠ VOLÁ

Nedávno sme mali rodinnú oslavu. Obed na salaši. Poviem vám, mala som čo robiť. Ok, salaš. Zhruba som vedela čo ma čaká. Klasické menu plné mäsa, syru, alebo kombinácii mäsa a syru, syru a mäsa alebo syru a vajca.

Najviac ma vie nahnevať, keď do bezmäsitých jedál zaradia Vyprážaný syr so šunkou alebo Zemiakové placky plnené so slaninou. To sú len perličky našich reštaurácií.

Zeleninové šaláty sú podávané s rôznymi syrmi a kuracím mäsom, ani jeden jediný nie je čisto zeleninový.

V poriadku, vyhladovená ako Čenkovej deti si objednávam klasiku – opekané zemiaky s prílohovým šalátom. Čašníčka zdvihne obrvy, v duchu prevráti oči. Ja tiež a teším sa na to ako si doma uvarím indické dal.

Rodine je trapné, že si objednávam len prílohu a krútia hlavami, či sa z toho najem. Ja som si už zvykla a zaprisahávam sa, že na salaš pôjdem už len ovečky pozerať.

Napriek lifestylovým časopisom, ktoré neodolali boomu o zdravej životospráve a článkoch o vegánstve, existuje stále veľa ľudí, ktorí nevedia o čo ide. Najsmutnejšie je, že mnoho reštaurácií, ktoré sa hrdia svojimi šéfkuchármi neponúkajú ani jednu vegánsku variantu. A pri spomienke tofu na vás pozerajú ako na blázna.

 

AKÁ BOLA PARTY?

V prípade party sa niekedy radšej vopred najem, ale prinesiem nejakú zo svojich kulinárskych dobrôt vegána, aby som si bola istá, že je čo papať. Starí dobrí kamaráti si zvykli. Dokonca čokoládovo-cuketový koláčik sa minul za päť minút a to bol vegánsky (nikto to však nespozoroval). Noví známi sa usmejú, niektorí s obdivom, niektorí s nadhľadom.

Dôležité je si veriť a vedieť čo robíte a prečo. Platí to nielen pre vegánstvo. Ak ste presvedčení o správnosti svojho konania, stávate sa lídrom nového smeru a vzorom aj pre ostatných.

Katarína Gambošová

Chcem byť informovaná/ý o vegánskom dianí:
informacie o veganstve
[newsletter_form]

 

Leave a Reply