Welfare hospodárskch zvierat v transportnom procese

Welfare hospodárskch zvierat v transportnom procese

Čo je to Welfare?

„Welfare“ je anglické slovo, ktoré sa dá preložiť ako pohoda, blaho či prosperita. V spojitosti s hospodárskymi zvieratami hovoríme o vytvorení podmienok, v ktorých sú chránené pred fyzickou a psychickou nepohodou a v ktorých môžu realizovať svoje prirodzené správanie. „Welfare zvierat“ zahŕňa päť slobôd: 1.Sloboda od smädu, hladu, a nevhodnej výživy. 2.Sloboda od nepohodlného prostredia. 3.Sloboda od bolesti, zranení a chorôb. 4.Sloboda realizovať prirodzené správanie. 5.Sloboda od strachu a stresu. (Sloboda Zvierat)

Je rok 2017 a teda 17 rokov čo toto obdobie označujeme ako 21. storočie. Bohužiaľ aj dnes sa so zvieratami ešte stále nenakladá tak akoby sa malo. Už od nepamäti išiel človek ruka v ruke so zvieraťom a využíval všetky benefity tohto vzťahu. Reč je predovšetkým o zvieratách, ktoré sme sami označili za hospodárske teda úžitkové ako napr. ošípané, kravy, hydina, atď. Z dôvodu masovej produkcie a celosvetovej konzumácie je ich cesta z farmy na tanier plná útrap a to hlavne v dôsledku alarmujúcich podmienok ich prepravy. Cieľom tejto eseje je poukázať na problematiku tejto témy rovnako ako návrh riešenia tejto situácie.

Nie je zviera ako zviera

Na začiatok je treba uviesť aké postavenie vo svete ,ale hlavne v našom priestore ,teda v EÚ tieto zvieratá majú. Lisabonská zmluva označuje zvieratá ako „Sentient Beings“ teda cítacie bytosti a na základe tohto udáva, že ich welfare by mal byť dodržaný vo všetkých rozhodovacích procesoch Európskej Únie (Animal Suffering is inherent in long distance transports (report Christine Hefner and Julia Havenstein- Animal Angels). V našej republike je zviera ešte stále ,a to aj napriek vysokej aktivite za ich práva, ponímané ako vec. Aj napriek vyššie uvedenému legislatívnemu zneniu , ktoré podpísali všetky štáty európskeho spoločenstva , je situácia hospodárskych zvierat nedotiahnutá. Veľká škála problémov začína už pri chove, no pri transporte prekračuje všetky hranice empatickej ignorácie vo vzťahu človek-zviera. Vraciam sa teda naspäť ku slovu „cítiace“ . Na základe výroku amerického filozofa špecializujúceho sa na teóriu práv zvierat Toma Regana : „ … so všetkymi cítiacimi zvieratami by sa malo zaobchádzať rovnako ich práva by nemali byť porušené kvôli ľudskému úžitku. Majú právo na život a byť chránené prde ublížením.“ (Dilemmas in animal welfcare-preklad). V priemysle v akom sú tieto druhy zvierat využívané je samozrejme prvé právo tabu, no nedodržovanie druhého spôsobuje situácie, ktoré spĺňajú znaky týrania.

A na počiatku…

Predtým ako rozoberiem problém po probléme je treba pozrieť sa na biologickú stránku veci a dať na správnu mieru , prečo predstavujú transporty tak veľkú hrozbu pre zdravie a pohodu zvierat. Hovädzí dobytok patrí medzi dištančné typy, čo znamená , že si udržujú vzdialenosť 1-2 metre v skupinke resp. 60-70 cm v pokojovom štádiu. Nedodržanie tejto psychologickobiologickej podstaty ich bytia zapríčíňuje ich sociálny diskomfort (natlačené zvieratá v kamiónoch). Ošípané su klasifikované ako veľmi čistotné bytosti a teda nadmerné znečistenie ich životného priestoru( exkrementy, kúsky jedla,atď., ktorého príčinou je neúmerná denzita zvierat, nedostatočná klimatizácia, zapríčiňuje diskomfortné etopatie ošípaných. Pri hydine sa môžu vyskytnúť rôzne stereotypné prejavy ak je ich prechod do nového prostredia náhly a taktiež ak je zamedzený ich voľný pohyb v skupine (násilné nakladanie do transportných vozidiel).(Sjep tempus 14387/99 Vypracovanie a realizácia kurzov európskej veterinárnej 1 legislatívy). Pri ovciach zas vzrastá obrovská panika ak sú oddelené od svojej skupiny a malo by sa s nimi manipulovať pokojne , keďže sú veľmi citlivé na podnety okolia . (Farm Anima Behaviour)Samozrejme neuviedla som všetky vlastnosti . Základom však je uvedomiť si , že fungujú na rovnakom princípe ako my. Zo všeobecného hľadiska nemáme radi preplnené priestory rovnako tak nevyhľadávame kontakt s človekom , ktorý nám je nesympatický. Najviac je ale jasné , že každý máme svoje individuálne potreby. Niekto je viac smädný iný zas hladný, inak zvládame bolesť a stres.

Transportujeme teda sme

Áno aj zvieratá majú svoju hierarchiu a rôzne potreby. Toto je však utláčané do úzadia. Návod ako im zabezpečiť komfort je obsiahnutá v piatich slobodách „Five Freedoms.“ Pod tým rozumieme- Sloboda od hladu a smädu, Sloboda od diskomfortu, Sloboda od bolesti , poranenia a choroby, Sloboda normálneho prejavu a Sloboda od strachu a stresu. A týmto sa dostávame k samotnému problému transportov. Ani jedna z týchto slobôd sa vo väčšine transportov naprieč svetom nedodržuje. Ochranári už roky na tento fakt poukazujú a vypracovali k tomu desiatky dokumentov , ktoré poukazujú na pravú tvár welfaru transportovaných zvierat.Hlavným dôvodom útrap je popri ľahostajnosti prapravcov aj čas prepravy. Bežné sú 48 hodinové trasy ,preprava z Nemecka či Holandska do krajín tretieho sveta trvá 4-10 dní a transport Nový Zéland-Londýn aj niekoľko týžňov. K tomuto sa vzťahuje všeobecný vedecký výrok : „ … vedecký výskum a empirické investigatívy dávajú presvedčivé dôkazy o zvieracom utrpení v dôsledku dlhých prepráv , ktorému sa v týchto situáciach nedá vyhnúť.“(Animal Suffering is inherent in long distance transports (report Christine Hefner and Julia Havenstein- Animal Angels-preklad). Rovnaký zdroj uvádza, že ak transport trvá viac ako 4 hodiny spôsobuje zvieratám stres. Tieto sú schopné spracovať ho iba limitovaný čas. Preto prišla organizácia Animal-Angels s kampaňou 8 hodín, ktorú prevzala aj naša organizácia Sloboda zvierat. Požiadavky sú jasné ukončenie prepravy živých zvierat a nahradenie ho obchodu s hotovým mäsom, maximálny čas transportu 8 hodín a zvýšenie ochrany zvierat úpravou európskej legislatívy.

5 slobôd ako inak iba na papieri

Často sa stáva , že na cestách vodič vidí veľký kamión preplnený zvieratami. Ľahostajný pozorovateľ vidí len trčiace hlavy. Keď som sa však pri príležitosti odstavenia kamiónu na blízkej benzínovej pumpe osobne na jeden taký transport pozrela, videla som udychčané stvorenia oblizujúce mreže so strachom v očiach. Toto odzrkadľuje ešte krutejšiu realitu. Trápenie sa začína už nakladaním zvierat do kamiónov. „ Niektoré z najhorších welfare problémov súvisiace s transportmi sa objavujú behom nakladania a vykladania.“(Animal Welfcare 2nd Edition -preklad) Zo štúdií vyplýva, že napríklad taká ovca by mala byť oddelená od prostredia a jediné čo by mala vidieť je miesto kam smeruje. Bezpečné naloženie a vyloženie by malo byť zabezpečené korydormi a rampami so správnym sklonom a výškou aby sa zamedzilo zraneniu zvieraťa. Časté bohužiaľ je , že zvieratá sú pchané dovnútra nasilu a za obrovského stresu. Britský etológ Dawkins sa na túto tému v roku 1980 vyjadril následovne: „ Ak by sa navyše prejavili pokusom utiecť z klietok a využitia príležitosti 2 vyhýbaniu sa im tak by dôkaz ich utrpenia bol o to silnejší.“ Tento výrok sa dá použiť aj v prípade kamiónov. Podporným výrokom je aj ten od Rushena (1999) „ Prejavy strachu obsahujú zvukové prejavy, útek , defenzívne reakcie a v niektorých prípadoch imobilizáciu.“ (Dilemmas in animal welfcare).

Toto je však slabý odvar toho čo na zvieratá čaká v priebehu ďalšej etapy cesty. Slodoba od hladu a smädu je jednou z prvých, ktoré sú porušené. Podľa zákona o preprave by mali mať kamióny funkčné napájačky a teda by mal prepravca zabezpečiť dostatočné množstvo vody, krmiva a podstielky (Vnútorný poriadok na zabezpečenie ochrany zvierat počas prepravy na dlhé cesty nad 8 hodín). Podľa dostupných informácii z výjazdov Animal Angels je však zjavné, že zvieratá sú často dehydratované počas celej cesty. Dôvodom su nefunkčné vodné systémy, v dôsledku počasia môžu byť zamrznuté, malá kapacitavodných tankov resp. nevypočítaná na množstvo prepravovaných zvierat alebo jednoducho niesú pripojené na napájačky zvierat. Pri jedle je rovnaký problém. Napr. možnosť nakŕmiť teliatka mliekom je mizivá. Ďalšími porušenými slobodami je Sloboda od diskomfortu a Sloboda od poranenia, bolesti a choroby. Zvieratá su napchané vedľa seba bez rešpektu k ich osobnému priestoru (napr. spomenutá vdzialenosť pri hovädzom dobytku). Tým pádom niesú schopné otočiť sa , ľahnúť si alebo si vystrieť končatiny. Z toho vyplýva , že musia celú dobu stáť a čeliť nástraham ciest. Zo spomínaného zákona k tejto téme vyplýva, že prepravca by mal mať kamión v úplnom poriadku a prípadné poškodenia by mali byť opravené. Tento fakt vyvracajú fotky na ktorých sú jasné poranenia v dôsledku zaseknutia končatín medzi doskami podlahy, zaseknutie zvieraťa medzi priehradkami, stratenie rovnováhy v dôsledku zákrut a v neposlednom rade udupanie ostatnými zvieratami. „Ak sú zvieratá nútené ostať v neprirodzenej polohe dlhý čas všeobecná bolesť rovnako ako únava či svalová únava, ktoré môžu spôsobiť to že zviera padne a spôsobujú značné poranenia ich hláv a chrbtov niesú zriedkavé.“ (Animal Suffering is inherent in long distance transports (report Christine Hefner and Julia Havenstein- Animal Angels).

Ďaleko a ešte ďalej

Prostredie v ktorom sa transport nachádza však zohráva rovnakú rolu . Mnohokrát sa stáva , že sa kamión dostane do zápchy a tým sa predlžuje čas prepravy. Ďalšou prekážkou sú hranice. Keďže trasy transportovania zvierat sa nepohybujú iba v rámci voľného priestoru Sheghenu, ale ako je aj vyššie spomenuté naozaj sa pohybujú na internacionálnej báze, nie je vôbec zriedkavé, že sa transport pri colničnej kontrole zasekne na dlhé hodiny. Tu vzniká otázka ako je možné , že zvieratá držané v atkýchto podmienkach vôbec tými hranicami prejdu. Dôvod je celkom jednoduchý a svojou podtstatou zapadá do celého tohto kolotoča. Colniční policajti v prípadoch neštandardných transportov samozrejme upovedomia veterinárnu kontrolu avšak tá nie je vždy dostupná a preto im nič iné neostáva len prepústiť takéto transporty ilegálne. V mnohých štátoch sa takéto kontroly pre istotu ani nenachádzajú. A ak aj veterinár nakonie príde nie je zdriekavé , že ignorujúc fakt katastrofálnych podmienok, udeľuje povolenie pre prechod. Dôvod je jednoduchý . Veľké korporácie 3 podplácajú veterinárne kontroly, ktoré neskôr konajú v ich prospech. Aby som podčiarkla aká je hlboká priepasť medzi tým ako by to malo vyzerať a ako to naozaj vyzerá , pridávam citáty zo zákona a reportáží priamo z miest státia transportných vozidiel.„Dodávateľ a prepravca sú povinní zabezpečiť , aby zvieratá boli ušetrené zbytočných útrap spôsobených nedostatočným vetraním , extrémnymi teplotami, nedostatkom potravy a vody , dlhodobého státia.“ ( pokyny pre umiestnenie zvierat a starostlivosti o ne v zmysle paragrafu 4 odseku 8. vyhlášky + jej prílohy). Nemecká organizácia Animal-Angels zdokumentovala 44 neštandadných transportov a predpokladá, že toto číslo je mnohonásobne vyššie. „Pár týždňov staré zvieracie mláďatá plačú od hladu.“ (transport Rumunsko -Španielsko, cca.8043,3 km a 87 hodín) „Zhruba 550 oviec je transportovaných na štyroch ploschodiach , čo je jednoznačne príliš veľa. Pri pohyboch vozidla si búchajú chrbáty a hlavy. Takýto prevoz im zabraňuje zaujať prirodzenú polohu. Okrem toho je vzduch vnútri obohatený amoniakom, ktorý im vypaľuje oči.“ „Pri transportoch pod 14 hodín sú zvieratá o hlade a smäde“ (Francúzsko-Taliansko, cca. 1206,3km a 12 hodín).

Posúdime-vyriešime

Ako vyriešiť túto situáciu? Prvým ponúkaným riešením je namiesto živého transportu, transport už zabitých zvierat. Jeden takýto sa uskutočnil v roku 1882 , keď Nový Zéland poslal na Londýnske trhy tisíce mŕtvych oviec . Mäso putovalo 12 míľ a 98 dní a jeho stav bol porovnateľný so stavom ak by boli ovce zabité v blízkosti mesta. „New Zealand has sent into our London market five thousand dead sheep in as good condition as if they had been slaughtered in some suburban abbatoir.“ (Animal Welfare 2nd Edition) Ďalšou alternatívou je zabitie zvierat v blízkosti odberateľa. Obidve by zamedzili aspoň čiastočne možnosti ďalšieho týrania zvierat. Treťou možnosťou je prijať projekt 8 hodín a s ním súvisiace požiadavky, ktorý by zlepšil túto už tak dosť bolestivú etapu života hospodárskych zvierat. Aby sa táto situácia vyriešila je teda v sumáre dôležité hľadať možnosti, kde by zvieratá nemuseli byť prepravované, poprípade trasy by mali byť skrátené tak aby ich 5 slobôd bolo možné zachovať. S tým súvisí aj zmena legislatívy tak aby platila pre každého dodávateľa a odoberateľa. Táto by mala byť dodržiavaná a riadne kontrolovaná a v prípade nedodoržania podmienok by mali byť odoberané licencie, keďže pochybujem o tom , že finančná pokuta by bola dostatočnou hrozbou.

Najlepšiou alternatívou , ktorá so 100% zaručuje , že nikto nebude trpieť je cesta vegánstva. Ktorá si svojou podstatou pomaly získavá čoraz viac ľudí a aj mňa. Som 4. generačný vegetarián a odmalička som bola vychovaná k tomu, že zvieratá si treba vážiť. Keďsa ma ľudia pýtajú ako je možné, že takto žijem tak udávam príklad vzťahu mňa + mlieko. tiež som si bez neho kedysi nevedela predstaviť svoje fungovanie , ale podporovanie zlých vecí , ktoré naše konzumenstvo sprevádzajú nemôžem ospravedlňovať svojimi chuťami.

Videli sme, čítali sme, pochopili sme?

„Úroveň spoločnosti sa posudzuje podľa toho ako sa dokáže správať voči svojim najzraniteľnejším.“ Týmto citátom by som zhrnula túto esej. To , že nerozumieme zvieratám a oni nevedia hovoriť našou rečou neznamená, že sa neboja, že nemajú svoje základné potreby, že nemajú rodinné putá, že necítia bolesť…Trháme mamy od detí, vystavujeme ich neúmernemu utrpeniu a kvôli čomu? Lebo nám naše chuťové poháriky pomotali hlavu? Len od minulého roka narástol počet prepravovaných živých zvierat o niekoľko miliónov . Tieto zvieratá trpia, zatiaľ čo kompetentní robia všetko preto aby tento stav vydržal čo najdlhšie, lebo predsa biznis je biznis. Úprimne by sa toto nemalo diať nikomu ,a to že sa to deje len poukazuje na to aká je naša spoločnosť. Je mi smutno , že tvory , ktoré dokážu toľko neskutočných vecí niesú schopné empatie a svoju pozíciu na vrchole potravinového reťazca zneužívajú na takéto jednanie.Tak ako my teraz kriticky prehodnocujeme minulosť takisto bude naše činy hodnotiť budúcnosť. Ľudská krutosť vie byť rovnako silná ako dobrota, a tá už vyriešila nie jeden problém v priebehu našej evolúcie. Preto verím, že aj táto problematika má nádej na úspešne a efektívne riešenie a bude vlajkovou loďou k pozitívnejšej definícii nášho spoločenstva.

Terézia Johana Gachallová